Afiša77

«Noč muziejaŭ»: što, dzie, kali ŭ Biełarusi i susiednich krainach

Hety fest u apošnija hady nabyŭ sapraŭdy ŭsiejeŭrapiejski razmach: u 40 krainach hetymi dniami (a, dakładniej, načami) svaje dźviery naviednikam haścinna adčyniajuć bolš za 3 tysiačy muziejaŭ.

«Noč muziejaŭ» – štohadovaje śviata, prytarnavanaje da Mižnarodnaha dnia muziejaŭ. Hety fest u apošnija hady nabyŭ sapraŭdy ŭsiejeŭrapiejski razmach: u 40 krainach hetymi dniami (a, dakładniej, načami) svaje dźviery naviednikam haścinna adčyniajuć bolš za 3 tysiačy muziejaŭ.

Sioleta u Biełarusi «Noč muziejeŭ» śviatkujuć jak nikoli šyroka: akramia tradycyjnych ekskursijaŭ pa muziejnych załach, hetym razam naviednikam prapanujucca taksama mastackija i teatralizavanyja imprezy, jakija projduć nie tolki ŭ staličnych muziejach.

Takim čynam, «Noč muziejaŭ» u Biełarusi:

Homiel. Hamielčukam 17 maja nadorycca mahčymaść načnoha špacyru siarod ekspanataŭ Pałacu Rumiancavych i Paskievičaŭ. Jak paviedamlaje sajt Homielskaha pałacova‑parkavaha ansamblu, u miežach kulturnaj akcyi płanujucca tradycyjnyja ekskursii, viečar‑pryjom u styli śvietskich raŭtaŭ kanca XVIII — pačatku XIX stst., a taksama kancierty kłasičnaj muzyki, homielskich bardaŭ i vystup teatra mody. Asnoŭnyja imprezy adbuducca na pandusie pałaca i ŭ parku la fantana.

Hrodna. U horadzie nad Niomnam adbudziecca nie tolki Noč Muziejaŭ, ale i Dzień. Takim čynam, dzionnaja prahramma (17 maja):

•11.00 Novy zamak — Vystup kłuba słavianskich adzinaborstvaŭ «Arydan».

•13.00 Novyj zamok — kancert navučencaŭ kaledža mastactvaŭ

•z 13.00 u Starym zamku ładzicca majstar‑kłasa hrodzienskich łučnikaŭ i adbudziecca vystup kłuba histaryčnaj rekanstrukcyi «Haradzienski dvuzub»

•16.00 Stary zamak – «Muzyka siaredniaviečnych dudaroŭ» u vykanańni hurta »Minnentahl».

Na imprezy dzionnaj prahramy uvachod volny.

Viečarovaja prahrama (Novy zamak):

•20.30 Prezientacyja ŭnikalnaha ekspanata «śviedka apošniaha sojma Rečy Paspalitaj», prezientacyja knihi «Padarožža pa Paniamońni».

•21.00 Ekskursija pa muziei

•21.30 «Isus Chrystos – supierzorka» – muzykalnaja kampazicyja pavodle Viebiera i Rajsa na prystupkach zamka.

Bilet na viečarovuju prahramu kaštuje10 000 rubloŭ.

Viciebsk. 18 maja Viciebski centr sučasnaha mastactva prezientuje art‑prajekt «Muzykalna‑cyrkavyja fantazii ad Marka i Kazimira», Siarod udzielnikaŭ akcyi – artysty «Nievierahodna dziŭnaha cyrka», viciebskija mastaki, himnasty spartovaha kłuba, studyja «Move‑art», niefarmalnyja muzyčnaja hrupy «Ałmaznyj front», «SouthBand» i «TheGarretcoverband» . U Muzyčnaj haścioŭni (pr‑kt Frunze, 11) adčynicca vystava fatahrafii «Palot čullivaści. Erotyka ŭ cyrku». Na placoŭkach la vystavačnaj zali ŭ muzyčnym azdableńni adbudziecca svatareńnie mastackich pałotnaŭ, a taksama pakažuć filmy pra tvorčuju spadčynu Marka Šahała, Kazimira Maleviča i El Lisickaha. Imprezy pačnucca ŭ 20.30 i praciahnucca da 24.00.

Mahiloŭ. 16 maja vas zaprašaje Mahiloŭski abłasny krajaznaŭčy muziej imia Ramanava i muziej etnahrafii:pachadzić pa muziejnych załach, atrymać asałodu ad instrumientalnaj muzyki i narodnych śpievaŭ, a taksama adviedać kirmaš suvieniraŭ.

Połacak. Pałačanie sustrenuć «Noč Muziejaŭ» upieršyniu. 16 maja buduć adčynieny 11 muziejaŭ historyka‑kulturnaha zapaviednika. Uvachod‑volny. U Safijskim sabory – načny kancert kłasičnaj muzyki, u mastackaj halerei – pierfomans «Stvareńnie śvietłavoha šedeŭru», u krajaznaŭčym muziei – kinaseans na volnym pavietry, u pryrodna‑ekałahičnym – kancert rok‑hurta INDRA.

Miensk. U litaraturnym muziei Janki Kupały (Miensk, vuł. Ja. Kupały, 4) «Noč muziejaŭ» pačniecca 16 maja a 18 hadzinie z prezietnacyi karciny mastaka V. Niamcova «Partret maładoj maci Janki Kupały Bianihny Vałasievič». Potym:

19.00 — Impreza «Kupałavym haścincam». Prezientacyja filijałaŭ Dziaržaŭnaha litaraturnaha muzieja Janki Kupały ŭ supravadžeńni etna‑hurta «Vietach».

20.00 — Folk prahrama «Dzivasił».

21.00 — Viečar sučasnaj biełaruskaj paezii «Paetyčnyja Akvarydy» (Akvarydy — mietearytny patok, jaki lacić u traŭni z suzorja Vadalivu). Siarod vystupoŭcaŭ — maładyja piśmieńniki z supołki «Litaraturnaje pradmieście» pad kiraŭnictvam Ł.Rubleŭskaj.

22.00 — «Akustyka muziejnaj cišyni» (vystupleńnie litaraturna muzyčnych hurtoŭ «Bosaje sonca», «Žaba ŭ kalainie»).

Mastacki muziej 16 maja zaprašaje naviedać imprezu «Uschodniaja noč», u ramkach jakoj adbudziecca adkryćcio 3 vystavaŭ: «Ludzi Jehipta» fotamastaka Vadzima Kačana, «Schavanaja Japonija» majstra hrafiki Jachahi Kidziura, a taksama vystava rarytetnych źlepkaŭ staražytnajehipieckich skulpturaŭ. Aproč ekspazicyjaŭ – teatralna‑mastackaje pradstaŭleńnie «Kalejdaskop uschodnich mrojaŭ». Naviedniki, jakija pryjduć u mastacki muziej u tradycyjnych kolerach Uschodu: čyrvonym abo załatym – atrymajuć prava na volny ŭvachod.

U litaraturnym muziei Jakuba Kołasa adbuducca ekskursijny majstar‑kłas «Łandšaftnyja siadziby Minska» na prykładzie majontkaŭ biełaruskich šlachieckich rodaŭ Huten‑Čapskich i Prušynskich, a taksama adbudziecca vystava ahrasiadzibaŭ Minskaj vobłaści na volnym pavietry. Da taho ž, u prahramie śviata: načnaja ekskursija pa minskich adrasach Jakuba Kołasa, fotasiesija pobač z paetavym aŭtamabilem «Pobieda», sceny sa śpiektaklaŭ pavodle tvoraŭ Kołasa, a taksama litaraturny viečar, pryśviečany pierakładam paemy «Novaja ziamla» na jeŭrapiejskija movy.

A jak buduć śviatkavać «Noč Muziejaŭ» našyja susiedzi? U Sankt‑Pieciarburzie arhanizatary najpierš paciešać naładžanaściu śviata: da 6‑aj ranicy buduć pracavać 40 muziejaŭ i pamiž imi budzie chadzić darmavy aŭtobus. U bolšaść picierskich muziejaŭ možna budzie trapić pa adzinym kvitku, jaki budzie kaštavać 250 ras. rubloŭ (kala 22 tys. br). Litva: u stalicy tamtejšych pivavaraŭ – Biržach, arhanizatary «Nočy Mietała» zaprašajuć na viečar mistyki i mahii ličbaŭ u były zamak Radziviłaŭ. Noč Muziejaŭ u Varšavie pačniecca viečarovym paradam tancoŭščykaŭ i žanhloraŭ, jakija projduć ad Krakaŭskaha Pradmieścia da Zamkavaha Placu.

Kamientary7

Ciapier čytajuć

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?18

Hramadstvaudakładniena18

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?

Usie naviny →
Usie naviny

«Ja nie chaču ŭ zahončyk biełaruščyny». Knyrovič adkazaŭ na krytyku za ŭdzieł u kancercie na Dzień Rasii85

Biełaruska znajšła italjanskuju siamju, jakaja pryniała jaje paśla Čarnobyla. Jana dumała, što italjancy jaje kinuli11

Džordža Miełoni na samicie G7 pachvaliłasia, što pieramahła škodnuju zvyčku4

21‑hadovaha chłopca sa Śvietłahorska pasadzili za palityku. Chłopiec žyŭ u dzietdomie, a niadaŭna sam staŭ baćkam1

Kolkaść abortaŭ u Biełarusi abnaviła histaryčny minimum. Ale na Mahiloŭščynie ich usio bolš4

Brytanski televiadučy Džeremi Kłarksan paviedamiŭ, što ŭ jaho dyjahnastavali rak2

Stała viadoma pra aryšt jašče adnaho kalinoŭca Andreja Siarhiejeva

Najlepšy bambardzir čempijanatu śvietu — aŭtahoł

Novy miem — čałaviek-vientylatar. Časam navat čałaviek-kandycyjanier3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?18

Hramadstvaudakładniena18

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić