Mierkavańni22

Z rodnym słovam pa žyćci

U apošniuju niadzielu lutaha biełaruskija studenty Lublina (Polšča) sabralisia ŭ Domie Fondu Jana Paŭła II, kab parazmaŭlać na temu rodnaj movy
. Spatkańnie adbyłosia paśla śviatoj Imšy i było prymierkavana da Dnia rodnaj movy, jaki adznačaŭsia 21 lutaha. Na pačatku spatkańnia prahučaŭ duchoŭny himn «Mahutny Boža», paśla čaho prysutnyja davoli spantanična vykazali žadańnie napisać tradycyjnuju dyktoŭku i pravieryć svajo viedańnie biełaruskaj movy. Moładź, jakaja zusim niadaŭna vyjšła z-za školnych partaŭ, mieła mahčymaść znoŭ ducham viarnucca na ŭrok biełaruskaj movy. Jany ź vialikaj uvahaj i starannaściu ŭzialisia za napisańnie dyktoŭki pavodle adnaho z tekstaŭ Uładzimira Karatkieviča. Na sustrečy prysutničali taksama asoby z Ukrainy, jakija z radaściu ŭziali ŭ ruku asadku i pasprabavali pisać pa-biełarusku. Varta zaŭvažyć, što ŭ ich niadrenna atrymałasia, jak na pieršy raz, a ich advaha i salidarnaść, u lubym vypadku, vartyja najvyšejšaj pachvały.

Paśla dyktoŭki raspačałasia žyvaja hutarka pra rodnuju movu, padmacavanaja prykładami z žyćcia, žartami i śmiešnymi historyjami. Prahučali ščyryja pryznańni pra śviadomy vybar biełaruskaj movy ŭ jakaści asnoŭnaha srodka kamunikacyi, a taksama apoviady pra prykryja situacyi, źviazanyja z vykarystańniem biełaruskaj movy ŭ publičnych miescach. Urešcie, usie pahadzilisia ź mierkavańniem, što treba lubić i šanavać rodnuju movu, abaraniać jaje i raspaŭsiudžvać, ale ni ŭ jakim razie nie za košt inšych moŭ, bo ŭsie movy źjaŭlajucca Božym daram i śviedčać pra biaźmiežnuju Boskuju vynachodlivaść. Była padkreślena asabistaja misija kožnaha čałavieka pryvić addanaść da rodnaj movy svaim dzieciam i kłapacicca pra ich vychavańnie na hlebie chryścijanskich kaštoŭnaściaŭ, siarod jakich adno z važnych miescaŭ zajmaje luboŭ da Ajčyny, pra što nieadnarazova ŭspaminaŭ Jan Pavieł II u svaim hramadskim navučańni. Patryjatyzm z'ŭlajecca vykanańniem 4 zapaviedzi, pavodle jakoj naležyć ušanoŭvać svaich baćkoŭ. Rodnaja ziamla, jak i baćki, z'ŭlajecca našaj karmicielkaj, jakaja dapamahaje ŭzrastać ciełu i duchu čałavieka. Vynikam spatkańnia było śćvierdžańnie, što asabistaje śviedčańnie trapiatkoha staŭleńnia da rodnaj movy, historyi i kultury pavinna dapamahać spravie adzinstva i ŭzajemarazumieńnia ŭ vialikaj ludskoj siamji.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

Dziaciej-futbalistaŭ z Rečycy pavieźli ŭ Hielendžyk pa pryfrantavoj vobłaści Rasii. U aŭtobus trapiŭ bieśpiłotnik52

Dziaciej-futbalistaŭ z Rečycy pavieźli ŭ Hielendžyk pa pryfrantavoj vobłaści Rasii. U aŭtobus trapiŭ bieśpiłotnik

Usie naviny →
Usie naviny

Učora ŭviečary častka Salihorska zastałasia biez vady

U zabitaha ŭ Biełaj-Padlašskaj mastaka Skrapieckaha zastałosia piaciora dziaciej, a ŭdava ciažarnaja šostym3

Zabudźcie pra «biełaha lebiedzia». Safijskamu saboru ŭ Połacku prapanujuć viarnuć histaryčny kalarovy fasad16

Chołand zrabiŭ dubl, a ŭ krainie-supierniku z-za načnoha matča navat pieranieśli pačatak pracoŭnaha dnia

Miesi aformiŭ chiet-tryk i staŭ najlepšym bambardziram u historyi čempijanataŭ śvietu5

Čamu amal usie ludzi i paŭsiul pry chadzie nieśviadoma zvaročvajuć naleva?3

Łajfchak: jak pravieryć, jahady z Łuninca ci nie z Łuninca2

Zbornaja Francyi pieramahła Sieniehał u pieršym matčy na mundyjali. Ale heta było nialohka1

Žycharka Mahilova nabyła kłubnicy na rynku. Jaje zapeŭnivali, što jany miascovyja, ale praŭdu vydała adna detal6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dziaciej-futbalistaŭ z Rečycy pavieźli ŭ Hielendžyk pa pryfrantavoj vobłaści Rasii. U aŭtobus trapiŭ bieśpiłotnik52

Dziaciej-futbalistaŭ z Rečycy pavieźli ŭ Hielendžyk pa pryfrantavoj vobłaści Rasii. U aŭtobus trapiŭ bieśpiłotnik

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić