Hramadstva1717

Ściapan Puciła raskazaŭ pra biudžet Nexta i pra svoj zarobak

Zasnavalnik telehram-kanała NEXTA Ściapan Puciła staŭ hościem novaha vypusku jutub-šou «Žyćcio-malina». U razmovie jon raskryŭ finansavyja pakazčyki prajekta: nazvaŭ miesiačny biudžet, krynicy dachodu i svoj asabisty zarobak.

Ściapan Puciła

Pa słovach Puciły, u toj čas, jak u rasijskaha telekanała «Dožd́» hadavy biudžet kala 5‑7 miljonaŭ dalaraŭ na hod, miesiačny biudžet Nexta ŭ zaležnaści ad biahučych vydatkaŭ składaje ad 35 da 40 tysiač jeŭra. Hetyja srodki iduć na zarobki kamandzie, arendu ofisa i vydatki na zdymki, u tym liku kamandziroŭki.

Jak adznačaje Ściapan, u kamandzie prajekta 22 supracoŭniki. «Chtości addalena pracuje, jak Źmicier Tankovič, chtości z domu, chtości na pałovie staŭki».

Jon padkreśliŭ, što prajekt bolš nie zaležyć ad hrantaŭ i całkam pierajšoŭ na samastojnaje finansavańnie. Asnoŭnyja krynicy dachodu — danaty, rekłama, kansałtynh i prodaž ułasnaha kantentu.

«My nie zaležym ad hrantaŭ. (…) U 2025‑m u nas nie było ŭvohule hrantaŭ takoha instytucyjnaha finansavańnia. Byŭ tolki adzin prajekcik jutubaŭski. (…) [My] całkam samastojna [zarablajem]. Danaty, rekłamy, kansałtynh. Taksama pradajom kantent ukrainskim kanałam. Zaraz budziem pradavać kantent «Biełsatu», inšyja kanały cikaviacca», — raskazaŭ zasnavalnik Nexta.

Na pytańnie Mikity Miełkaziorava, ci źjaŭlajecca supracoŭnictva z «Biełsatam» nastalhičnym krokam, Puciła adkazaŭ:

«Heta biznes, ale heta asensavany biznes z karaniami. (…) Było vielmi šmat prapanovaŭ ź inšych kanałaŭ, navat z Małdovy. Jość navat anhłamoŭnyja kanały, jakija b chacieli bačyć nas jak svaich daradcaŭ. Heta ŭsio čas. I my krychu paźniej u hetym kirunku pojdziem. A spačatku, kaniečnie, heta svajo, heta biełaruskamoŭnaje, prasoŭvać biełaruskamoŭny kantent» — zaŭvažyŭ jon.

Pa słovach Puciły, kanał pracuje z «nievialikim plusam» i jość paduška biaśpieki na šeść miesiacaŭ napierad.

«U nas nikoli nie było zatrymki zarobkaŭ», — padkreśliŭ Puciła.

Ściapan Puciła. Skryn videa: malina_by / YouTube

Asabisty zarobak i staŭleńnie da hrošaj

Ściapan Puciła taksama raskazaŭ, što siaredni zarobak u supracoŭnika Nexta składaje 1800 jeŭra na miesiac. Jaho asabisty zarobak — 15 tysiač złotych na miesiac (kala 3500 jeŭra). Pa jaho słovach, taki pamier abumoŭleny jak padatkovymi limitami ŭ Polščy, tak i jaho asabistymi zapatrabavańniami.

«Pa-pieršaje, jość padatkovyja limity ŭ Polščy, kab tvoj padatak uharu nie palacieŭ. (…) Mnie absalutna dastatkova 15 tysiač złotych na miesiac», — zajaviŭ jon.

Puciła dadaŭ, što nie ličyć hrošy samametaj, a ŭsprymaje ich jak instrumient dla dasiahnieńnia bolš važnych zadač.

«Dla nas važna atrymać pabolš hrošaj, kab inviestavać u toje, što my ličym važnym», — padsumavaŭ jon.

Kamientary17

  • Paracelsus
    27.09.2025
    .... ja na daču , eta vša , čieriez Łondon jediet v SŠA ... iz pieśni
  • Niepuciła
    27.09.2025
    Mnie taksama było b dastatkova 15 000 złotych
  • Žora
    27.09.2025
    777, a što jon robić? Pašyraje prastoru ruskaj movy ŭ Polščy? Biazmetava haniaje demantrantaŭ pa vulicach i płoščach u Biełarusi?

Ciapier čytajuć

Aryna Sabalenka vyjšła da minčukoŭ u atačeńni vaśmi achoŭnikaŭ VIDEA19

Aryna Sabalenka vyjšła da minčukoŭ u atačeńni vaśmi achoŭnikaŭ VIDEA

Usie naviny →
Usie naviny

Paramount Pictures nabyła pravy na ekranizacyju aryhinału «Kašmaru na vulicy Viazaŭ» i płanuje vypuścić novy poŭnamietražny film

Habielen z Bajo pryvieźli ŭ Vialikabrytaniju ŭpieršyniu amal za tysiaču hadoŭ3

U 38 hadoŭ pamior sudździa Rob Dypierynk. Raniej FIFA adchiliła jaho ad čempijanatu śvietu z-za abvinavačvańniaŭ u damahalnictvach2

ZŠA nanieśli niekalki ŭdaraŭ pa Iranie1

Ekśpierty papiaredžvajuć pra ŭsplosk amal nievylečnaj infiekcyi ź ciažkaj dyjarejaj, jakaja pieradajecca pałavym šlacham9

Madziar raskazaŭ, čamu Ukraina nie bje pa Krymskim moście7

«Čakajuć trahiedyi?» Kiroŭcy bjuć tryvohu praz stan mosta cieraz Słuč pamiž Mikaševičami i Žytkavičami1

«Miod dla vušej». Biełaruskamoŭny lift u Minsku vyklikaŭ furor3

Rasijskaja naftapierapracoŭka abvaliłasia da minimumu z 2005 hoda

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Aryna Sabalenka vyjšła da minčukoŭ u atačeńni vaśmi achoŭnikaŭ VIDEA19

Aryna Sabalenka vyjšła da minčukoŭ u atačeńni vaśmi achoŭnikaŭ VIDEA

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić