Sport22

MAK trapiŭ pad ahoń krytyki za prodaž futbołak ź simvolikaj Alimpijskich hulniaŭ, praviedzienych Hitleram

Mižnarodny alimpijski kamitet (MAK) sutyknuŭsia z krytykaj z boku Hiermanii za prodaž futbołak z tematykaj Alimpijskich hulniaŭ 1936 hoda ŭ Bierlinie, jakija vykarystoŭvalisia nacystami i Adolfam Hitleram dla prapahandy, piša Bi-bi-si.

Fota: shop.olympics.com

Futbołki, jakija pradavalisia ŭ aficyjnaj internet-kramie Alimpijskich hulniaŭ, demanstravali mužčynskuju postać z łaŭrovym viankom, nad jakoj raźmieščanyja alimpijskija kolcy, a pad joj — Brandenburhskaja brama i nadpis Germany Berlin 1936 Olympic Games. Hety dyzajn byŭ stvorany mastakom Francam Viurbielem dla aficyjnaha płakata Hulniaŭ 1936 hoda, što pravodzilisia ŭžo ŭ nacysckim Bierlinie.

U Hiermanii prahučali zakliki spynić prodaž takich futbołak, bo mnohija ličać ich «niedarečnymi i nieprymalnymi», pakolki jany nie ŭtrymlivajuć histaryčnaha kantekstu. Kłara Šedlich, pradstaŭnica frakcyi Zialonych u bierlinskim parłamiencie, adznačyła, što hulni 1936 hoda byli centralnym instrumientam nacysckaj prapahandy i što MAK «niedastatkova asensavaŭ svaju ŭłasnuju historyju».

U adkaz MAK zajaviŭ, što choć jon «pryznaje histaryčnyja prablemy nacysckaj prapahandy», ale taksama imkniecca adznačyć dasiahnieńni hulniaŭ: u Bierlinie, maŭlaŭ, udzielničali 4 483 spartsmieny z 49 krain u 149 dyscyplinach. Futbołki ŭvachodziać u sieryju Olympic Heritage Collection, jakaja pakazvaje 130 hadoŭ alimpijskaha mastactva i dyzajnu, uklučajučy emblemy, płakaty, piktahramy i maskotaŭ z usich Alimpijskich hulniaŭ.

MAK taksama adznačyŭ, što mnohija ŭdzielniki Bierlinskaj Alimpijady ŭrazili śviet svaimi dasiahnieńniami, u pryvatnaści afraamierykanski spartsmien Džesi Oŭens, jaki zavajavaŭ čatyry załatyja miedali i raźbiŭ mif pra aryjskaje rasavaje viaršenstva. U toj ža čas histaryčny kantekst Hulniaŭ 1936 hoda tłumačycca ŭ Alimpijskim muziei ŭ Łazanie, a futbołak hetaha dyzajnu było vypuščana vielmi abmiežavanaja kolkaść.

Tym nie mienš, paśla skandału futbołku z prodažu prybrali.

Kamientary2

  • dokatiliś
    13.02.2026
    Von ono kak, hitler - fierštiejn, a ubityje russkimi sportsmieny Ukrainy, v vojnie vieduŝiejsia russkimi pod dievizami i po praviłam hitlera, - nielzia.....
  • I
    13.02.2026
    Eto žie nie zaprieŝať ukraincu odievať šlem s ubitymi ukrainskimi sportsmienami ot ruk russkich okkupantov.
    MOK užie davno prodałsia, za dieńhi on proviediem ihry v luboj stranie, budiet otmyvať luboho krovavoho diktatora.

Ciapier čytajuć

«Retranślatary vyklučyć, źniać i pakazać nam, što jany źniatyja». Zialenski patłumačyŭ, čamu pastaviŭ ultymatum i što maje zrabić Minsk27

«Retranślatary vyklučyć, źniać i pakazać nam, što jany źniatyja». Zialenski patłumačyŭ, čamu pastaviŭ ultymatum i što maje zrabić Minsk

Usie naviny →
Usie naviny

Kir Starmier užo ŭ paniadziełak moža zajavić pra svaju adstaŭku4

Zbornaja Kiurasaa nie sastupiła Ekvadoru dziakujučy fienamienalnaj hulni svajho bramnika 

«Ziebra-pałoski» jak paratunak ad pachmiella. Što heta takoje i ci sapraŭdy dapamahaje?1

Ukraincy paśpiachova atakavali abodva baki Kierčanskaha praliva6

U ZŠA admaŭlajuć, što Armuzski praliŭ znoŭ zakryty1

Dzie ŭ Jeŭropie samaja čystaja vada dla kupańnia? Apublikavany novy rejtynh plažaŭ

Litva paličyła fihuranta rasśledavańnia «Našaj Nivy» Skindzierava pahrozaj nacyjanalnaj biaśpiecy i źbirajecca pazbavić statusu ŭciekača18

Ministr finansaŭ ZŠA nazyvaŭ Zialenskaha «mister Bin pad krekam»31

Biełarusy dzielacca fota busłoŭ, jakija zachodziać da ich u dvor u hości2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Retranślatary vyklučyć, źniać i pakazać nam, što jany źniatyja». Zialenski patłumačyŭ, čamu pastaviŭ ultymatum i što maje zrabić Minsk27

«Retranślatary vyklučyć, źniać i pakazać nam, što jany źniatyja». Zialenski patłumačyŭ, čamu pastaviŭ ultymatum i što maje zrabić Minsk

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić