Hramadstva11

U vadajomie minskaha parku znajšli dźviuch čyrvanavuchich čarapach

U vadajomie parku Uručča ŭ Minsku zaŭvažyli čyrvanavuchich čarapach. Pra znachodku paviedamiŭ Onliner Raman: pavodle jaho słoŭ, u sažałcy žyvuć jak minimum dźvie asobiny.

Adna z čarapach davoli vialikaja — kala 15 sm, z prykmietnym nalotam na pancyry, jaki śviedčyć ab tym, što jana znachodzicca ŭ vadzie ŭžo doŭhi čas. Niepadalok zaŭvažyli jašče adnu — mienšaha pamieru. Pa słovach vidavočcaŭ, padobnych čarapach u hetym parku bačyli i ŭ minułym hodzie. Heta moža aznačać, što im udałosia pieražyć zimu.

Jak mienavita žyvioły apynulisia ŭ vadajomie, nieviadoma. Chutčej za ŭsio, ich vypuścili byłyja ŭładalniki. Čyrvanavuchich čarapach časta pradajuć maleńkimi, ale z časam jany vyrastajuć da vialikich pamieraŭ i patrabujuć asablivych umoŭ utrymańnia. Akramia taho, hetyja žyvioły mohuć žyć da 30 hadoŭ.

Takich čarapach u Biełarusi zaŭvažajuć nie ŭpieršyniu. Ich bačyli ŭ race Śvisłač, u sažałcy Bataničnaha sadu, a taksama ŭ Sožy, Niomanie i inšych vadajomach. Niekatoryja asobiny zdolnyja pieražyć zimu, adnak mnohija nie vytrymlivajuć chaładoŭ.

Čyrvonavuchaja čarapacha ličycca invaziŭnym vidam i zaniesiena ŭ «Čornuju knihu invaziŭnych vidaŭ žyvioł Biełarusi». Śpiecyjalisty adznačajuć, što takija žyvioły mohuć upłyvać na miascovyja ekasistemy, choć stupień hetaj pahrozy aceńvajecca jak nievysokaja.

Tym časam anałahičnyja čarapachi ŭsio jašče traplajuć u prodaž: naprykład, na Barachołcy Onliner zaraz prapanujuć «vielmi miłuju» trochhadovuju asobinu «za simvaličnuju sumu».

Što rabić, kali ŭbačyŭ takuju čarapachu ŭ vadajomie?

Zabirać čyrvanavuchich čarapach z vadajoma nie treba, pakolki surjoznaj škody ad ich pakul niama.

— Jak pastupić? Pahrozy takaja čarapacha pakul nie niasie. Adna-dźvie takija asobiny ŭ haradskim vadajomie ŭ peŭnaj stupieni navat upryhožvajuć jaho. Tak što ja b asabliva nie turbavaŭsia. Ale kali ŭźnikajuć pytańni, telefanujcie nam u Akademiju navuk, u Minski zaapark albo na bijałahičny fakultet BDU, dzie vam padkažuć, jak pastupić, — raskazvaŭ Onlíner kandydat bijałahičnych navuk, viadučy navukovy supracoŭnik Navukova-praktyčnaha centra pa bijaresursach Nacyjanalnaj akademii navuk Siarhiej Drabienkaŭ.

Kamientary1

  • Aleś
    25.03.2026
    treba zabirać i niedzie zdavać. bo kali tak puścim, budzie jak z załatarnikam, kałaradskim žukom, barščavikom i inšymi invaziŭnymi vidami

Ciapier čytajuć

«Retranślatary vyklučyć, źniać i pakazać nam, što jany źniatyja». Zialenski patłumačyŭ, čamu pastaviŭ ultymatum i što maje zrabić Minsk27

«Retranślatary vyklučyć, źniać i pakazać nam, što jany źniatyja». Zialenski patłumačyŭ, čamu pastaviŭ ultymatum i što maje zrabić Minsk

Usie naviny →
Usie naviny

Zbornaja Kiurasaa nie sastupiła Ekvadoru dziakujučy fienamienalnaj hulni svajho bramnika 

«Ziebra-pałoski» jak paratunak ad pachmiella. Što heta takoje i ci sapraŭdy dapamahaje?1

Ukraincy paśpiachova atakavali abodva baki Kierčanskaha praliva6

U ZŠA admaŭlajuć, što Armuzski praliŭ znoŭ zakryty1

Dzie ŭ Jeŭropie samaja čystaja vada dla kupańnia? Apublikavany novy rejtynh plažaŭ

Litva paličyła fihuranta rasśledavańnia «Našaj Nivy» Skindzierava pahrozaj nacyjanalnaj biaśpiecy i źbirajecca pazbavić statusu ŭciekača18

Ministr finansaŭ ZŠA nazyvaŭ Zialenskaha «mister Bin pad krekam»31

Biełarusy dzielacca fota busłoŭ, jakija zachodziać da ich u dvor u hości2

Niderłandy razhramili Šviecyju1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Retranślatary vyklučyć, źniać i pakazać nam, što jany źniatyja». Zialenski patłumačyŭ, čamu pastaviŭ ultymatum i što maje zrabić Minsk27

«Retranślatary vyklučyć, źniać i pakazać nam, što jany źniatyja». Zialenski patłumačyŭ, čamu pastaviŭ ultymatum i što maje zrabić Minsk

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić