Śviet11

Prezident Čechii zaklikaŭ NATA «sabracca ź siłami i pakazać zuby»

Prezident Čechii Pietr Pavieł u intervju vydańniu The Guardian zajaviŭ, što NATA pavinna značna bolš rašuča reahavać na dziejańni Rasii i pierastać vyhladać pasiŭnym. Pavodle jaho słoŭ, aljansu nieabchodna «sabracca ź siłami i pakazać zuby», bo sučasnaja situacyja patrabuje bolš ćviordaj i paśladoŭnaj pazicyi.

Pietr Pavieł. Fota: Matt Rourke / AP

Pietr Pavieł śćviardžaje, što Rasija nibyta sistematyčna praviaraje NATA na tryvałaść, asabliva ŭ krainach uschodniaha fłanhu. Heta, na jaho dumku, robicca praz roznyja «pravakacyi» i dziejańni nižej paroha pramoha vajennaha kanfliktu, jakija nie zaŭsiody ciahnuć za saboj artykuł 5 Paŭnočnaatłantyčnaj damovy. Mienavita takija situacyi jon ličyć najbolš niebiaśpiečnymi, bo jany mohuć raschistać adzinstva aljansu.

Pavieł adznačyŭ, što paśla 2014 hoda, kali Rasija dałučyła Krym, Maskva, pavodle jaho acenki, vyvučyła miechanizm pracy NATA i navučyłasia dziejničać tak, kab nie pierachodzić miežy, jakija vyklikali b poŭnamaštabny adkaz, ale pry hetym praciahvać cisk i vyprabavańni sistemy biaśpieki.

Asobna jon padkreśliŭ, što adna z hałoŭnych pahroz dla NATA — nie adkrytaja vajna pamiž Rasijaj i krainaj-členam, a mienavita «pastupovyja pravakacyi», jakija mohuć vyklikać raskoł unutry aljansu. Na dumku češskaha prezidenta, rasijskija vajskoŭcy bačać słabaść u pavolnaści pryniaćcia rašeńniaŭ u NATA i karystajucca hetym.

U jakaści mahčymych mier u adkaz Pavieł zhadaŭ nieabchodnaść bolš žorstkaha cisku. Siarod prykładaŭ jon nazvaŭ ekanamičnyja i technałahičnyja abmiežavańni: uzmacnieńnie sankcyj, izalacyju finansavaj sistemy Rasii, a taksama abmiežavańni ŭ śfiery suviazi i infrastruktury. U bolš rezkaj formie jon taksama zakranuŭ scenaryj, pry jakim NATA pavinna być hatova źbivać samaloty abo bieśpiłotniki, kali jany parušajuć pavietranuju prastoru krain aljansu.

Pavodle jaho słoŭ, prablema Zachadu ŭ tym, što reakcyja časta zanadta pavolnaja i nieadnaznačnaja, u toj čas jak Rasija dziejničaje chutčej i bolš hnutka, adaptujučysia da sankcyj i znachodziačy novyja schiemy, u tym liku praz tak zvany «cieniavy fłot» dla transpartavańnia nafty.

Taksama jon krytykuje Jeŭropu za niedachop ułasnaj stratehii ŭ adnosinach da Rasii. Pavodle jaho mierkavańnia, jeŭrapiejskija krainy zanadta časta čakajuć rašeńniaŭ ad ZŠA, zamiest taho kab farmiravać ułasnuju palityku biaśpieki i prapanovy na budučyniu paśla zaviaršeńnia kanfliktu va Ukrainie. Jon ličyć, što takaja zaležnaść robić Jeŭropu słabiejšaj u vačach jak sajuźnikaŭ, tak i praciŭnikaŭ.

Pietr Pavieł admysłova padkreśliŭ, što Zachad, na jaho dumku, straciŭ niekalki momantaŭ, kali možna było bolš mocna nacisnuć na Maskvu, i ciapier situacyja stała bolš składanaj z-za źmienaŭ u hłabalnaj palitycy i ekanomicy.

Kamientary1

  • Žvir
    23.05.2026
    Vielmi razumnyja dumki.

Ciapier čytajuć

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień65

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień

Usie naviny →
Usie naviny

Ułady Vieniesueły pačali dyjałoh z apazicyjaj7

U 29 hadoŭ pamior pradziusar Drejka i Biejonsie Tej Kit

U Biarozie viarnulisia da adnaŭleńnia znakamitaha klaštara kartezijancaŭ7

Kanada dekłasavała Katar, a Mieksika pieršaj vyjšła ŭ płej-of2

Čamu asobnyja abjekty sa śpisa Suśvietnaj spadčyny JUNIESKA zmahajucca za vyklučeńnie ź jaho?2

Reštki staradaŭniaha budynka i artefakty XVII stahodździa znajšli ŭ centry Pinska kamunalniki

Pamior historyk Karła Hinzburh, jaki pisaŭ pra žyćcio tych, kaho zvykli nie zaŭvažać

Svaimi ž rukami. Kryšku reziervuara Maskoŭskaha NPZ mahła padarvać rasijskaja rakieta SPA14

Stan paciarpiełaha ŭ Branskaj vobłaści dziciaci zastajecca ciažkim: jon padklučany da ŠVŁ, daktary rychtujucca da apieracyi

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień65

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić