Ułada

Siońnia pačynajecca pazačarhovaja siesija pałaty pradstaŭnikoŭ

Pakul nieviadoma, ci budzie razhledžana pytańnie ab pryznačeńni daty prezidenckich vybaraŭ.

Pazačarhovaja, piataja, siesija Pałaty pradstaŭnikoŭ Nacyjanalnaha schodu Biełarusi projdzie 7 vieraśnia ŭ Minsku. Ukaz ab jaje sklikańni Alaksandr Łukašenka padpisaŭ 19 lipienia.

U paradak dnia siesii ŭklučanyja zakonaprajekty «Ab respublikanskim biudžecie na 2011 hod» i «Ab biudžecie dziaržaŭnaha pazabiudžetnaha Fondu sacyjalnaj abarony nasielnictva Ministerstva pracy i sacyjalnaj abarony Respubliki Biełaruś na 2011 hod», papraŭki ŭ Padatkovy i Biudžetny kodeksy.

Napiaredadni prajekt biudžetu na 2011 hod pradstaviŭ deputatam na pašyranym pasiadžeńni kamisii Pałaty pradstaŭnikoŭ pa biudžecie, finansach i padatkovaj palitycy ministr finansaŭ Biełarusi Andrej Charkaviec. «U nastupnym hodzie my vychodzim na dakryzisnyja tempy raźvićcia biudžetnaha siektara», — zajaviŭ jon.

Charkaviec paviedamiŭ, što dachody kansalidavanaha biudžetu krainy zapłanavanyja ŭ pamiery 54,5 trłn. rubloŭ, što składaje 118,1% da acenki dachodaŭ biudžetu hetaha hoda.

Pavodle słoŭ ministra, struktura dachodaŭ biudžetu nie mianiajecca. «Asnoŭnuju jaho dolu prynosić PDK — 35%, padatak na prybytak — 10%, dachody ad źniešnieekanamičnaj dziejnaści — 13%, akcyzy — kala 10%», — skazaŭ jon.

Raschody biudžetu płanujucca na ŭzroŭni 60,5 trłn. rubloŭ. Pavodle słoŭ Charkaŭca, raschody sfarmiravanyja z ulikam takoha pryjarytetu, jak rost dachodaŭ nasielnictva, zaniataha ŭ biudžetnym siektary. «Zakładzienyja srodki dazvalajuć harantavać rost siaredniamiesiačnaj zarabotnaj płaty, stypiendyj, inšych vypłat u paraŭnańni z hetym hodam na 35%», — skazaŭ jon.

Bazavyja haliny sacyjalnaj śfiery — achova zdaroŭja, adukacyja, sacyjalnaja palityka — zabiaśpiečany biudžetnymi asihnavańniami z rostam da acenki hetaha hoda adpaviedna na 36, 45 i 35%.

U cełym raschody na nacyjanalnuju ekanomiku krainy, paviedamiŭ Charkaviec, zapłanavany ŭ pamiery 7,2 trłn. rubloŭ.

Deficyt biudžetu na 2011 hod zapłanavany ŭ pamiery 6 trłn. rubloŭ, ci 3% da VUP.

Z prapanovaj da prezidenta pryznačyć na 7 vieraśnia pazačarhovuju siesiju deputaty Pałaty pradstaŭnikoŭ źviarnulisia 30 červienia 2010 hoda, u apošni dzień raboty viasnovaj siesii parłamienta. Jak paviedamiŭ tady kiraŭnik parłamienckaj kamisii pa dziaržbudaŭnictvie, miascovym samakiravańni i rehłamiencie Vasil Bajkoŭ, razhlad pytańniaŭ ab biudžecie i kodeksach «daść mahčymaść arhanizacyjam i ludziam padrychtavacca da ŭvachodžańnia ŭ dziejańnie nazvanych narmatyŭna-pravavych aktaŭ».

Zhodna z ukazam, na siesii «mohuć być razhledžanyja i inšyja pytańni». Palitołahi miarkujuć, što deputaty mohuć pryznačyć datu praviadzieńnia čarhovych prezidenckich vybaraŭ.

U adpaviednaści z Kanstytucyjaj vybary prezidenta pryznačajucca Pałataj pradstaŭnikoŭ nie paźniej čym za piać miesiacaŭ i pravodziacca nie paźniej čym za dva miesiacy da zakančeńnia terminu paŭnamoctvaŭ dziejnaha prezidenta. Prezidenckija paŭnamoctvy Łukašenki zakančvajucca 6 krasavika 2011 hoda. Takim čynam, krajni termin praviadzieńnia prezidenckich vybaraŭ — 6 lutaha 2011 hoda, a ich pryznačeńnia — 6 kastryčnika 2010 hoda. Čarhovaja siesija Pałaty pradstaŭnikoŭ adkryvajecca 2 kastryčnika.

Na dumku palitołaha Alaksandra Fiaduty, dla kiraŭnika dziaržavy vyhadna, kab vybary prajšli jašče sioleta. «U kancy hoda nie buduć zakončany pieramovy z Rasijaj pa cenach na haz.
U Łukašenki ŭ hety čas budzie zachoŭvacca mahčymaść manieŭra, pakolki jon budzie mienš schilny da cisku z boku Rasii», — ličyć jon.

Akramia taho, adznačaje Fiaduta, u kancy hetaha hoda Łukašenka moža atrymać najbolšuju vyhadu z abiacanaha pavyšeńnia siaredniaj zarabotnaj płaty da 500 dołaraŭ. «Kab Łukašenka atrymaŭ ad hetaha vyhadu na vybarach, nasielnictva pavinna atrymlivać takija hrošy paru miesiacaŭ pierad hałasavańniem, a taksama miesiac paśla jaho, kab paźbiehnuć chvalavańniaŭ u chistkaj paślavybarnaj situacyi. Prosta bolš za dva-try miesiacy biez devalvacyi biełaruski biudžet nie zmoža vypłačvać biudžetnikam vyklikanuju rostam zarpłaty vialikuju kolkaść hrošaj», — ličyć Fiaduta.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?18

Hramadstvaudakładniena18

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?

Usie naviny →
Usie naviny

«Ja nie chaču ŭ zahončyk biełaruščyny». Knyrovič adkazaŭ na krytyku za ŭdzieł u kancercie na Dzień Rasii85

Biełaruska znajšła italjanskuju siamju, jakaja pryniała jaje paśla Čarnobyla. Jana dumała, što italjancy jaje kinuli11

Džordža Miełoni na samicie G7 pachvaliłasia, što pieramahła škodnuju zvyčku4

21‑hadovaha chłopca sa Śvietłahorska pasadzili za palityku. Chłopiec žyŭ u dzietdomie, a niadaŭna sam staŭ baćkam1

Kolkaść abortaŭ u Biełarusi abnaviła histaryčny minimum. Ale na Mahiloŭščynie ich usio bolš4

Brytanski televiadučy Džeremi Kłarksan paviedamiŭ, što ŭ jaho dyjahnastavali rak2

Stała viadoma pra aryšt jašče adnaho kalinoŭca Andreja Siarhiejeva

Najlepšy bambardzir čempijanatu śvietu — aŭtahoł

Novy miem — čałaviek-vientylatar. Časam navat čałaviek-kandycyjanier3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?18

Hramadstvaudakładniena18

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić