Parłamient Hiermanii zaklikaje ŭrad abmiežavać ekanamičnaje supracoŭnictva ź Biełaruśsiu
Z salidarnaj pazicyjaj vystupili čatyry ź piaci frakcyj parłamienta.
Bundestah rašuča asudziŭ pieraśledy ŭ Biełarusi «apazicyi i sił hramadzianskaj supolnaści» paśla prezidenckich vybaraŭ 19 śniežnia 2010 hoda.
Z salidarnaj pazicyjaj vystupili čatyry ź piaci frakcyj parłamienta: chryścijanskija demakraty (CHDS/CHSS; jaje pradstaŭnik Anhieła Mierkiel źjaŭlajecca fiederalnym kancleram), svabodnyja demakraty (SvDP),
10 lutaha parłamient Hiermanii razhledzieŭ u pieršym čytańni try prajekty zajavy pa biełaruskim pytańni, padrychtavanyja praviačaj kaalicyjaj CHDS/
Va ŭsich prajektach utrymlivajecca zaklik da ŭrada krainy praciahvać baraćbu za vyzvaleńnie palitźniavolenych u Biełarusi. Parłamientaryi nie pryznajuć vyniki vybaraŭ, jakija «nie byli ni svabodnymi, ni spraviadlivymi». «Žorstkija dziejańni» biełaruskaj milicyi suprać apazicyi stali prajavaj «poŭnaj niepavahi da jeŭrapiejskich kaštoŭnaściaŭ i pravił z boku urada i prezidenta Łukašenki».
Na dumku bundestaha, urad Hiermanii pavinien vystupić za pierahlad palityki vydačy Biełarusi kredytaŭ pa linii Mižnarodnaha valutnaha fondu, Jeŭrapiejskaha inviestycyjnaha banka, Jeŭrapiejskaha banka rekanstrukcyi i raźvićcia, a taksama ŭdziełu krainy ŭ prahramach Jeŭrasajuza. Aprača taho, urad Mierkiel pavinien admovicca ad palityčnych kantaktaŭ ź Minskam na vysokim uzroŭni da vyzvaleńnia palitźniavolenych.
Frakcyi bundestaha vitajuć rašeńnie ministraŭ zamiežnych spraŭ krain ES uvieści vizavyja abmiežavańni dla biełaruskich słužbovych asob i zamarozić ich aktyvy.
Razam z tym u prajektach zajaŭ utrymlivajucca roznyja padychody da pytańnia ŭjezdu biełaruskich hramadzian u krainy Šenhienskaj zony. Praviačaja kaalicyja prapanoŭvaje vydavać «pa mahčymaści» biaspłatnyja vizy, asabliva tym, kamu «pahražaje palityčny pieraśled z boku ŭładaŭ». SDPH vystupaje za toje, kab «u pryncypie ŭsie hramadzianie» mahli pryjazdžać u ES biaspłatna i bieź biurakratyčnych zaminak. Frakcyja
Napiaredadni abmierkavańnia biełaruskaha pytańnia śpikier frakcyi CHDS/CHSS pa pytańniach źniešniaj palityki Filip Miśfielder zajaviŭ u intervju časopisu «Špihiel» pra nieabchodnaść bolš žorstkich sankcyj u dačynieńni da aficyjnaha Minska. «My pavinny akazvać bolš ekanamičnaha nacisku», — miarkuje Miśfielder. Pavodle jaho słoŭ, dla Biełarusi vielmi važny ekspart naftapraduktaŭ, i embarha mahło b «surjozna zakranuć režym». «ES dastatkova mocny, kab raschistać takuju sistemu, jak Biełaruś», — miarkuje deputat.
Pavodle jaho słoŭ, debaty ŭ bundestahu zaklikany ŭtrymlivać biełaruskuju temu ŭ centry ŭvahi. «Ja čakaju terminovaha sihnału, što Hiermanija nie zabyłasia pra Biełaruś. U siońniašniaj Jeŭropie nieprymalna, kab dyktatar falsifikavaŭ vybary, a zatym z takoj žorstkaściu źniščaŭ lubuju prajavu apazicyjnaści», — zajaviŭ Miśfielder.
Deputat ličyć važnym adziny padychod ES da biełaruskaha pytańnia. «Hałoŭnaje, kab my havaryli adnym hołasam», — skazaŭ jon. Kali hetaha nie adbudziecca, bolš nie varta fiłasofstvavać pra adzinuju jeŭrapiejskuju źniešniuju palityku. «Biełaruś zaraz dla mianie — łakmusavaja papierka taho, nakolki efiektyŭnaja źniešniaja palityka ES», — skazaŭ parłamientaryj.
Aprača taho, Miśfielder prapanoŭvaje ciesnaje supracoŭnictva z ZŠA i Rasijaj. «Važna, kab Rasija ŭdzielničała. Navat kali Rasija i Jeŭropa nie zaŭsiody sychodziacca ŭ mierkavańni adnosna raźvićcia Biełarusi ŭ najbližejšyja dziesiać hadoŭ, Maskva nie moža ihnaravać situacyju ŭ susiedniaj krainie. Kreml nie moža chacieć druhuju Paŭnočnuju Kareju pierad ułasnymi dźviaryma», — miarkuje deputat bundestaha.
Na 21 lutaha ŭ Kalininhradzie zapłanavana sustreča parłamientaryjaŭ Rasii, Polščy i Hiermanii. Siarod inšych pytańniaŭ niamieckaja delehacyja navažana abmierkavać situacyju ŭ Biełarusi, havorycca ŭ raspaŭsiudžanym bundestaham paviedamleńni dla presy.
Kamientary