Hramadstva

Konkurs ese i fatahrafii «Zialonaje spažyvańnie»

Niekamiercyjnaja ŭstanova «Centr ekałahičnych rašeńniaŭ» pravodzić u Biełarusi ekakulturny konkurs ese i fatahrafii «Zialonaje spažyvańnie».

Jak paviedamiŭ prahramny dyrektar centra Jaŭhien Łabačoŭ, meta konkursu — pryciahnuć hramadskuju ŭvahu da biezadkaznych spažyvieckich pavodzin ludziej u adnosinach da navakolnaha asiarodździa.

Udzielnikam konkursu moža stać luby achvotny niezaležna ad uzrostu i adukacyi. Raboty prymajucca da 25 sakavika.

Ese i fatahrafii pavinny raskryvać adnu ź piaci tem konkursu.

U pryvatnaści, tema «Dobryja pryvyčki» pryśviečana prostym i pryvyčnym dziejańniam, jakija, tym nie mienš, dapamahajuć bierahčy pryrodnyja resursy (vyklučeńnie śviatła, admova ad płastykavych pakietaŭ pry naviedvańni mahazina i h.d.).

Tema «Adnarazovaje žyćcio» prapanoŭvaje raskryćcio prablemy abyjakavaha staŭleńnia čałavieka da navakolnaha śvietu i rečaŭ, jakija siońnia ŭsio čaściej stanoviacca adnarazavymi.

Anałahičnaja prablema, tolki ŭ šyrejšym jaje razumieńni, lažyć i ŭ asnovie temy «Hramadstva spažyvańnia».

Raboty na temu «Čas — hrošy» pavinny raskryć uzajemasuviaź pamiž hetymi dvuma paniaćciami.

Narešcie, apošniaja tema — «Košt pryznańnia» — maje na ŭvazie supiarečnaść čałaviečych kaštoŭnaściaŭ i niecyvilizavanaha, spažyvieckaha staŭleńnia da navakolnaha asiarodździa.

U skład žury konkursu ŭvojduć viadomyja dziejačy kultury i ekołahi. Jany buduć aceńvać raboty z punktu hledžańnia ich mastackaj kaštoŭnaści i aryhinalnaści.

Padviadzieńnie vynikaŭ konkursu płanujecca ŭ krasaviku. Lepšyja raboty ŭ kožnaj naminacyi buduć uznaharodžany pryzami ad partnioraŭ i sponsaraŭ konkursu — heta siertyfikaty na kuplu fotaabstalavańnia, viačera ŭ restaranie, nabor arhaničnych praduktaŭ i inšyja.

Partniorami prajekta «Zialonaje spažyvańnie» vystupajuć kaalicyja «Čystaja Bałtyka» i Narviežskaje tavarystva achovy pryrody, partał Zniata, ekałahičnaje tavarystva «Zialonaja sietka», Minski mižnarodny adukacyjny centr (IBB), kampanija «SNAMI», fotacentr «Fotamaks», kafe «Abrykos», mahazin «Fotatechnika» i spažyvieckaje tavarystva «ARHO».

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Ja nie sustrakaŭ nivodnaha vajskoŭca, chto b nie pavažaŭ Drapataha»: na čale USU staŭ kamandzir novaha pakaleńnia. Što ŭjaŭlaje saboj Michaił Drapaty?4

«Ja nie sustrakaŭ nivodnaha vajskoŭca, chto b nie pavažaŭ Drapataha»: na čale USU staŭ kamandzir novaha pakaleńnia. Što ŭjaŭlaje saboj Michaił Drapaty?

Usie naviny →
Usie naviny

Zidan uznačaliŭ zbornuju Francyi

Biez rachunku, biez pracy, biez dakumientaŭ. Jak biełarus užo hod žyvie ŭ Hruzii pad pahrozaj departacyi4

Łukašenka zajaviŭ pra fakty kryšavańnia raskradalnikaŭ paliva z boku siłavikoŭ8

Adpačyvalniki: «Lubanskija karjery pad zabaronaj, darohi pierakapajuć!» Ci sapraŭdy?

Siłaviki stali bolš manitoryć tyktok i treds6

U akupavanym Maryupali paśla ataki dronaŭ zahareŭsia skład z palivam

Samy vysoki prachadny ŭ BDU skłaŭ 395 bałaŭ

Hibrałtar adkryŭ miažu ź Ispanijaj. Što heta aznačaje dla biełarusaŭ i ci patrebnaja ciapier brytanskaja viza2

Viačasłaŭ Daniłovič, jaki haniŭ bieł-čyrvona-bieły ściah i chvaliŭ Stalina, staŭ adnym z kiraŭnikoŭ Akademii navuk11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja nie sustrakaŭ nivodnaha vajskoŭca, chto b nie pavažaŭ Drapataha»: na čale USU staŭ kamandzir novaha pakaleńnia. Što ŭjaŭlaje saboj Michaił Drapaty?4

«Ja nie sustrakaŭ nivodnaha vajskoŭca, chto b nie pavažaŭ Drapataha»: na čale USU staŭ kamandzir novaha pakaleńnia. Što ŭjaŭlaje saboj Michaił Drapaty?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić