Kurejčyk vyjšaŭ z Respublikanskaj rady pa spravach kultury, pratestujučy suprać «čornaha śpisu»
«Ja vybiraju toj śpis, dzie bolš talenavitych i prystojnych ludziej».
Uviečary 2 sakavika dramaturh Andrej Kurejčyk raspaŭsiudziŭ pa elektronnaj pošcie zajavu:
«Šanoŭnaje panstva!
Siońnia ŭ Internecie byŭ nadrukavany „čorny śpis“ dziejačaŭ kultury i mastactva, pra jakich zabaroniena zhadvać u aficyjnych biełaruskich ŚMI.
Tam razam z dramaturham Tomam Stopard i piśmieńnikam Andrejem Bitavym, hrupami DDT i „Lapis Trubiackoj“, akciorami Kievinam Spejsi i Džudam Łoŭ asobnym radkom značycca i majo ścipłaje proźvišča. Toje, što biełaruskaja dziaržava stavić mianie ŭ adzin šerah z hetymi ludźmi nie moža nie vyklikać honar i ščyruju padziaku biełaruskim ideołaham.
Ź inšaha boku palityka „čornych śpisaŭ“ ŭ dačynieńni da ludziej mastactva ŭ XXI stahodździ — biantežyć. Dzikunstva i varvarstva, na žal, nie pakinuli hetuju krainu.
U suviazi z hetym mnoju pryniata rašeńnie ab vychadzie z Respublikanskaha hramadskaha savieta pa spravach kultury i mastactva pry Saviecie Ministraŭ Respubliki Biełaruś, stvoranaha pastanovaj Saŭmina ad 24 listapada 2010 h. № 1719.
Być u dvuch śpisach — zašmat. I ja vybiraju toj śpis, dzie bolš talenavitych i prystojnych ludziej.
Ja ŭdziačny Ministerstvu kultury i asabista ministru Paŭłu Paŭłaviču Łatušku za inicyjatyvu pa ŭklučeńni mianie ŭ dadzieny saviet, jaki pa idei pavinien byŭ abjadnać dziejačaŭ kultury našaj krainy.
Adnak, akazałasia, što rada nie praduhledžvaje adkrytuju dyskusiju ŭsich jaje čalcoŭ, šyroki śpiektr punktaŭ hledžańnia — niepažadany, a supracoŭnictva mahčyma tolki z „ideałahična pravilnymi“ dziejačami kultury. „Padtakvać“ mnie nudnavata, chłusić — nie chaču, prysłužvać — motašna…
Pracavać u aficyjnym saviecie ŭ krainie, dzie tak staviacca da dziejačaŭ kultury i mastactva, nie baču dla siabie sensu. Heta moj asabisty maralny vybar.
Sumleńnie — toje niamnohaje, što mnie chočacca zachavać. Navat koštam majoj adsutnaści na aficyjoznych kanałach i hazietnych pałosach.
U zaklučeńnie, ja chaču pracytavać strofy Iosifa Brodskaha na hetuju temu:
Pusť i vpravdu, Postum, kurica nie ptica, no s kurinymi mozhami chvatiš horia.
Jeśli vypało v Impierii rodiťsia, łučšie žiť v hłuchoj provincii u moria.
I ot Ciezaria daleko, i ot v́juhi. Lebieziť nie nužno, trusiť, toropiťsia.
Hovoriš, čto vsie namiestniki — voriuhi? No voriuha mnie milej, čiem krovopijca.
Z pavahaj, Andrej Kurejčyk, dramaturh, scenaryst, piedahoh»
-
«Ja nie chaču ŭ zahončyk biełaruščyny». Knyrovič adkazaŭ na krytyku za ŭdzieł u kancercie na Dzień Rasii
-
Fiaduta pra Aŭtuchoviča: U dvoryku «Amierykanki» jon uparta rabiŭ praktykavańni, imknučysia padtrymlivać siabie ŭ formie
-
Ci jość siarod siłavikoŭ u turmach i kałonijach dobryja ludzi? Adkazvaje Łosik
Kamientary