Z Maskvy. Błoh Alesia Čajčyca2323

Nu što, dahulalisia ŭ «biełaruski ekanamičny cud»?

Zakony rynka biaruć svajo.

Viadoma, možna nie zhadžacca z tym, što na niebie jość Boh i što kožnamu kaliści daviadziecca adkazvać za svaje hrachi pierad Najvyšejšaj spraviadlivaściu.

Hetaksama možna nie zhadžacca i z tym, što isnujuć abjektyŭnyja zakony pryrody, zakony ekanomiki i zakony rynka. Praŭda nastupstvy hetaj niazhody z kudy bolšaj vierahodnaściu daviadziecca adčuć jašče pry žyćci. I adnojčy nasupierak lubomu sacyjalnamu papulizmu palitykanaŭ i saŭkovych levych «ekanamistaŭ»-kanśpirołahaŭ, nia važna, ci idzie jon prosta ad hłupstva ci ad hłupstva i taksama ad złoj voli, — zakony ekanomiki svajo voźmuć.

Łukašenkaŭskaja Biełaruś - jak papulisckaja Amieryka z ramana Ajn Rend «Atłant raspraviŭ plečy» (suchavataja, ale cudoŭnaja, miž inšym, kniha dla tych, chto cikavicca ekanomikaju). Da samaha kanca mahło zdavacca, što praniasie — «nu pranosiła ž u inšyja razy» — ale hetym razam naš Kałabok taki nie paźbiehnie śmierci ŭ lisinaj paščy.

Nie moža kraina žyć biez rynkavych reformaŭ, nie moža dziaržava być efiektyŭnym ułaśnikam i pracadaŭcam. Cudaŭ nie byvaje,

Vołha ŭpadaje ŭ Kaśpijskaje mora, a narmalnaja ekanomika hruntujecca na pryvatnym pradprymalnictvie i pryvatnaj ułasnaści.

Łaskava prosim u realny śviet, Alaksandru Ryhoraviču.

Apazicyjnyja analityki hadoŭ piatnaccać papiaredžvali, što archaičnaja napaŭ-płanavaja łukašenkaŭskaja ekanomika, pabudavanaja na tranzicie rasijskaha haza, pierapracoŭcy darmovaj rasijskaj nafty i na prodažy kaliju, niežyćciazdolnaja. Za hetyja hady biełaruskija zavody pramarnavali čas i resursy na subsidyjavany vyrab niekankurentazdolnych i niepatrebnych televizaraŭ i chaładzilnikaŭ, a dziaržava pramarnavała vielizarnyja hrošy na ladovyja pałacy i ŭmacavańnie śpiecsłužbaŭ. Usio eta z savieckimi zvyčkami mieniedžmienta i z takim pazbaŭlenym stratehičnaha bačańnia, vielmi, zdavałasia b rasiejskim, a nie biełaruskim spadziavańniem na «avoś».

Adzin amierykanski ekanamist žartavaŭ, što

pavodle niekatorych padlikaŭ dla savieckaj ekanomiki, ź jaje hetaksama nizkajakasnaj i stratnaj mirnaj pradukcyjaj, było b lepiej, kali b pracavała tolki naftavaja truba, i kab usio astatniaje nasielnictva nie pracavała i atrymlivała z hetaha piensiju.
Tak ci inačaj, Biełaruś, z machlarskim pierachrosnym subsidyjavańniem pradpryjemstvaŭ, apošnija hady prykładna tak i žyła.

Niekampietentnaść i, miakka kažučy, niedobrasumlennaść kiraŭnictva daviała krainu da taho, da čaho nie mahła nie pryvieści. Darečy, ci zaŭvažyli vy, što Biełaruś — adzinaja kraina, jakaja fihuruje ŭ rejtynhu rekardsmienaŭ pa adnamomantnaj devalvacyi dvojčy?

Bolšaść biełarusaŭ znała i biez hetaha, što pierad prezidenckimi vybarami 2010 h. Biełaruś mieła ŭzrovień žyćcia nižejšy, čym amal va ŭsich susiedziaŭ. Ciapier uzrovień budzie nižejšy, čym va ŭsich.

Nadychodzić čas bracca za rozum i adbudoŭvać krainu — adbudoŭvać jaje z nula.

Nadychodzić čas biełaruskaj dziaržavie zapavažać pryvatnuju ŭłasnaść i pracu ludziej: raźniavolić pryvatnuju dziełavuju inicyjatyvu hramadzian, pieradusim zdymajučy ź ich šyi biurakratyju i praźmierny padatkovy pres.

Nadychodzić čas dla sapraŭdnaj pryvatyzacyi. Jak zaŭždy ŭ takich kryzisnych situacyjach, pradavać aktyvy daviadziecca nie čynna-ŭparadkavana, na pryhožym adkrytym aŭkcyjonie ci ŭvohule, jak u najlepšych damach, praz vychad na biržu — a kamu atrymajecca, jak maha chuččej i choć pa jakoj canie. Akramia rasijskich inviestaraŭ, zvykłych da postsavieckich «poniatij» i padtrymanych Kramlom, źviazvacca ź biełaruskim režymam u hetych umovach nie budzie nichto.

Režymu nadychodzić čas sapraŭdy mirycca z Zachadam — i chacia b dla hetaha znajści nahodu vypuścić palitviaźniaŭ i pajści na pieramovy z apazicyjaj pa pieraŭładkavańni krainy.

U tym, što režym nie ŭśviedamlaje nieabchodnaść usiaho vyšej pieraličanaha, sumniavacca nie davodzicca. Biełaruskaja historyja apošnich piatnaccaci zhublenych hadoŭ navučyna być piesimistam. Rychtujmasia da najhoršaha scenara: deficyt, biespracoŭje, humanitarnaja dapamoha, «Lebiadzinaje voziera».

Adno dobra: zhublenyja Biełaruśsiu hady, vidać, usio ž nabližajucca da svajho zakančeńnia.

Kamientary23

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?18

Hramadstvaudakładniena18

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?

Usie naviny →
Usie naviny

«Vielmi cikavyja zajavy sajuźnika Pucina». Kiraŭnik MZS Hiermanii adreahavaŭ na zajavy Łukašenki pra vajnu va Ukrainie7

U Varšavie zamiežnikaŭ praviarali «patrulnyja» ŭ formie, jakija nie majuć dačynieńnia da dziaržaŭnych orhanaŭ11

«Ja nie chaču ŭ zahončyk biełaruščyny». Knyrovič adkazaŭ na krytyku za ŭdzieł u kancercie na Dzień Rasii85

Biełaruska znajšła italjanskuju siamju, jakaja pryniała jaje paśla Čarnobyla. Jana dumała, što italjancy jaje kinuli11

Džordža Miełoni na samicie G7 pachvaliłasia, što pieramahła škodnuju zvyčku4

21‑hadovaha chłopca sa Śvietłahorska pasadzili za palityku. Chłopiec žyŭ u dzietdomie, a niadaŭna sam staŭ baćkam1

Kolkaść abortaŭ u Biełarusi abnaviła histaryčny minimum. Ale na Mahiloŭščynie ich usio bolš4

Brytanski televiadučy Džeremi Kłarksan paviedamiŭ, što ŭ jaho dyjahnastavali rak2

Stała viadoma pra aryšt jašče adnaho kalinoŭca Andreja Siarhiejeva

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?18

Hramadstvaudakładniena18

Što viadoma pra žančynu, jakaja zahinuła ŭ aŭtobusie, što vioz biełaruskich futbalistaŭ-školnikaŭ u Hielendžyk?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić