Padziei
Tryccać try
Pavodle źviestak redakcyi hazety «Navinki», hetaje papularnaje vydańnie sabrała ŭ krainie 33 pieradpłatniki. U Miensku na jaje padpisaŭsia tolki adzin čałaviek. Niedavier da hazety vyklikajecca najpierš jaje niesurjoznym źmiestam. Ale ž padpiska — reč surjoznaja. Harantujuć «Navinki».
V.M.
Zamiest 59 kniharniaŭ —14
Za časoŭ Łukašenki ŭ Biełarusi ŭ dva razy skaraciłasia kolkaść kniharniaŭ. U Miensku zakryli 45 knižniaŭ, i zastałosia ich tolki 14. Hieneralny dyrektar knihahandlovaha pradpryjemstva “Biełkniha” Alaksandar Hurynovič paviedamiŭ našaj hazecie, što z tych kramaŭ, jakija zastalisia, kožnaja treciaja — stratnaja. Miascovyja ŭłady vymušajuć ich handlavać harełkaj i vopratkaj, kab było z čaho apłočvać arendu, achovu i kamunalnyja vydatki. Košt na knihi ŭ pravincyi našmat vyšejšy, čym u Miensku, a ludzi ž zarablajuć tam značna mienš. Raniej biełaruskija vydaviectvy ratavalisia tym, što pradavali knihi ŭ Rasiei, ale novyja padatki na zamiežnahandlovyja aperacyi zrabili ich mienš kankurentazdolnymi. Usie hetyja prablemy buduć abmierkavanyja na admysłovym pasiedžańni prezydyjumu Rady ministraŭ u lutym.
Juraś Barysievič
Šryft — vopratka movy
U Mastackim muzei prajšła nacyjanalnaja kanferencyja, pryśviečanaja mastactvu šryftu (patrebnamu ŭ knihavydańni i ŭ reklamnym biznesie). Mastaki, navukoŭcy j litaratary zasnavali abjadnańnie “Klub šryftavikoŭ i kalihrafaŭ” i zaklikali Dziaržkamdruk pryniać dziaržaŭnuju prahramu pa raspracoŭcy novych šryftoŭ, a Ministerstva aśviety — uvieści ŭ prahramu pačatkovaj škoły navučańnie kalihrafii.
Ju.B.
U Maładečna zabrali festyval
Festyval biełaruskaj pieśni i paezii, jaki byŭ prapisaŭsia ŭ Maładečnie, ciapier budzie prachodzić u roznych haradach. Dzie projdzie festyval-2000, pakul nieviadoma. A ŭ samy biełaruski horad, mabyć, Kirkorava z Hazmanavym i Malininym buduć prysyłać.
Marjan Vianhroŭski
Kamientary