Archiŭ

“Čałavieku patrebnaje pryhostva”

Uładzimier Šymanec

Hutarka Siarhieja Chareŭskaha ź Ivonkaj Surviłłaj

Tvorčaść mastakoŭ biełaruskaj dyjaspary XX st. — vialiki płast našaje kultury. Adnych ź ich dobra viedajuć u krainach, dzie jany pracujuć, — naprykład, dojlida Śviecika Karžanieŭskaha z Aŭstralii. Pra inšych viedama zusim nievialikamu kołu — jak pra žyvapisca Kanstancina Hedu, jaki žyŭ u Arhientynie.

Uładzimier Šymanec
U Biełarusi małaviadomaja i tvorčaść Uładzimiera Šymanca j jahonaj dački Ivonki Surviłły, jakaja ciapier staršyniuje ŭ Radzie Biełaruskaje Narodnaje Respubliki. Skarystaŭšysia ź jejnaha haściavańnia ŭ Vilni, ja vyrašyŭ pahutaryć z spadaryniaj Surviłłaju mienavita pra mastactva.

S.Ch.: Jak skłaŭsia Vaš asabisty los u mastactvie?

I.S.: Z tatam nia možna było inačaj žyć, jak mastactvam. U Luŭry ja pabyvała mo sto razoŭ. Paśla pajšła vučycca na mastactva. Praz peŭny čas mnie zdałosia, što ad hetaha mastactva budzie mnie biada. U Paryžy było mnostva mastakoŭ, niešta pad 70 tysiač. I ŭsie jany amal spali pad mastami, pracavali vartaŭnikami na fabrykach, bo nie mahli z mastactva pražyć. Tamaka nie isnavała takoj systemy, jak u Savieckim Sajuzie, — kursaŭ, apieki. I ja padumała, što treba mnie znajści takuju pracu, kab ź jaje zarablać. Tamu ja pierajšła ŭ Sarbonu vučycca movaŭ — skandynaŭskich i anhielskaj z francuskaj. Z hetaha ja, faktyčna, usio žyćcio žyła. Ale adnačasna ŭsio žyćcio malavała. Brała ŭdzieł u troch dziasiatkach vystavak. Čatyry ź ich byli indyvidualnyja.

Pa vajnie ŭ Francyi, aproč Uładzimiera Šymanca, pracavali taksama biełaruskija mastaki Viktar Žaŭniarovič i Michaś Naŭmovič. U Paryžy tady panavali kanservatyŭnyja husty. Katastrafizm ekspresijanistaŭ Munka, Sucina, jak i dekanstruktyvizm poźnich kubistaŭ Hrysa, Lipšyca, vyjšaŭ z mody. Publika znoŭ chacieła bačyć mastactva, blizkaje da realizmu.

S.Ch.: Raspaviadzicie, kali łaska, pra toje, jak Vas vučyli.

I.S.: Mastactvu ja vučyłasia ŭ Paryžy, u Ecole supjrieure des beaux-arts. Tam kožny student byŭ prymacavany da adnaho metra. Maim byŭ Žan Suverbi, siabar Akademii, neaklasyk. Jon vydatna razumieŭ sučasnaje mastactva: dahetul pamiataju jahonaje jasnaje, naturalnaje tłumačeńnie, čamu Pikasa malavaŭ kania z adnym vokam zboku kala pysy. Razam z tym, jon pavažaŭ klasycyzm — praporcyi, pryhostva linijaŭ, kampazycyju. Jon nie pryznavaŭ pejzažu. Dla jaho vartymi ŭvahi byli tolki ludzkoje cieła, partrety, žanravyja kampazycyi.

Ivonka Surviłła. Vilnia zimoju
Ivonka Surviłła. Vilnia zimoju
Razam z tym, Francyja jašče znachodziłasia pad upłyvam pieradvajennaha avanhardu, u tym liku mastakoŭ rodam ź Biełarusi, jakija pa vajnie mieli suśvietnuju słavu: Šahała, Lipšyca, Sucina. Uładzimieru Šymancu naležyć termin “paryskaja škoła” ŭ dačynieńni da našych ziemlakoŭ davajennaje emihracyi. Ale nichto na Zachadzie nie asacyjavaŭ ich ź Biełarusiaj. Zrešty, i ŭ samoj Biełarusi, za redkimi ščaślivymi vyklučeńniami, naprykład Maksima Tanka, ich nia viedali.

S.Ch.: Chaima Sucina, naprykład, da siońnia na Zachadzie ličać litoŭcam. Jak Vy staviciesia da hetaha?

I.S.: Jon ža sa Śmiłavičaŭ. Jon nazvaŭ siabie niedzie litvakom, jak i ŭsie žydy ź Biełarusi nazyvali siabie litvakami... I raptam kažuć mnie litoŭcy: heta litoŭski mastak! Mianie, jak niekali j majho tatu, heta mocna zasmučaje.

S.Ch.: Skažycie, a što z zachodniaha mastactva paŭpłyvała na Vas i Vašuju tvorčaść najbolš?

I.S.: Pieradrenesans mnie padabajecca bolš, čym sam Renesans i čas paśla Renesansu. Ale što mnie raspluščyła vočy na mastactva j koler — heta impresijanizm. Jak ja pieršy raz pabačyła impresijanistaŭ, to pabiehła dadomu j pačała malavać. Da takoj stupieni mianie zachapiła heta!

Usie ścieny ŭ mianie byli zaviešanyja Hahienam. I ŭ Kloda Mane, i ŭ Eduara Mane, i ŭ Renuara, i ŭ postimpresijanistaŭ byli rečy, što mianie zachaplali. “Naturmort ź siniaj vazaj” Sezana taksama visieŭ u mianie na ścianie. Taksama mocna zachaplajusia Pikasa. Na schile hadoŭ jon malavaŭ zanadta nieachajna, a voś jahonaja hrafika — heta štości cudoŭnaje.

A ciapier voś była ŭ Danii j zachapiłasia tvorami mastaka z vyspy Bornhalma Olufa Hiesta. Jon malavaŭ pieravažna pejzažy. Jon mieŭ fermu i malavaŭ tuju fermu sotni razoŭ, časam tryma-čatyrma kolerami. U kožnym časie žyćcia možna raskryć novyja zachapleńni.

Čystaje j zvonkaje mastactva papiarednikaŭ italjanskaha Renesansu j francuskich impresijanistaŭ vielmi śćviardžalnaje. Upłyŭ hetaha mastactva adčuvajecca ŭ tvorach Ivonki Surviłły, najpierš u partretach jaje svajakoŭ.

Ivonka Surviłła. Smutak
Ivonka Surviłła. Smutak
S.Ch.: Adnaho razu Salvador Dali trapna skazaŭ: Francyja — kraina najlepšaha hustu, tamu tam usio atrymlivajecca ružovieńkim ci błakitnieńkim, a Hišpanija — kraina kiepskaha hustu, tamu tam jość vialiki žyvapis. Da 1965 h. Vy z mužam pracavali ŭ Madrydzie. Hetyja hady supadajuć z peryjadam vialikaje mody na hišpanskaje mastactva ŭ śviecie. Ci paŭpłyvała jano na Vas?

I.S.: Velaskies mnie mocna impanuje. Jahonaja “Infanta” padabajecca nadzvyčaj. Dali byŭ nadzvyčajnym malavalščykam, ale jahony siurrealizm biantežyć mianie svajoj mizantropijaj. Zatoje jahonyja abrazy Chrysta, abrazy žonki ŭ pozach Madonny nadzvyčaj pryhožyja. Ciapier ja pa-inšamu baču j tvorčaść Miro, jakoha tady niejak nie zaŭvažała.

Ivonka Surviłła ŭvažaje, što miera talentu mastaka, naprykład Pikasa ci Dali, — heta pieradusim hruntoŭnaść jahonaha malunka. Hraficy samoj mastački mahli b pazajzdrościć savieckija realisty. Naprykład, hrafičnym arkušam pačatku 90-ch hadoŭ “Smutak”.

S.Ch.: Ci majecie Vy svaje ŭłasnyja mastackija pryncypy?

I.S.: Ciapierašniaja kancepcyja mastactva mnie čužaja. Kali ja chaču štości pa-mastacku vykazać, to, chočučy ci nia chočučy, ja rablu heta sposabam, jaki mianie pieranosić u śviet lepšy, u štości pryhožaje. Ja nie maluju vajennych scenaŭ, unikaju tryvožnych koleraŭ... Paprostu nie mahu. Ja maluju idealizavany śviet.

S.Ch.: A chto ź biełaruskich mastakoŭ paŭpłyvaŭ na Vašuju tvorčaść najbolš?

I.S.: Byŭ čas, kali ja čułasia blizkaju da Alesi Paśladovič. Jak ja pačała rabić hrafiku, to niešta supolnaje było. Naahuł, biełaruskija hrafiki cudoŭnyja.

Upłyŭ hrafiki Alesi Paśladovič 60—70-ch adčuvajecca ŭ tanavanym aforcie “Iškaldź”, u aforcie “Biełaja vieža”. Paradaksalnaja suviaź pry adsutnaści biespasiarednich kantaktaŭ.

S.Ch.: Jak Vy acanili b stan sučasnaha biełaruskaha mastactva? Što Vam padabajecca ŭ im?

I.S.: U kožnaha mastaka jość roznaje, praŭda? U majho brata, naprykład, zachoŭvajecca adna karcina Bataljonka, jakaja mnie nadzvyčaj padabajecca. Nie padabajucca tvory tych mastakoŭ, chto pačynaje rabić rečy kamercyjnyja, dziela pryčynaŭ, što ničoha nia majuć supolnaha z mastactvam. Takich šmat, na žal, ciapieraka.

Mastačka nievypadkova źviarnuła ŭvahu na ŭtrymanski status mastakoŭ za Savietami. Bolšaści ź ich daviałosia raspłačvacca dušoju. Mastackaje žyćcio ŭ śviecie tym časam imkliva stvarała novyja formy, sumiežnyja z teatram, litaraturaju. Razmyvałasia miaža pamiž mastactvam i jahonymi štukarskimi imitacyjami.

S.Ch.: Časta paŭstaje pytańnie pra dalejšy los mastactva. Jakim Vy jaho ŭjaŭlajecie?

I.S.: Vyjaŭlenčaje mastactva — patreba ludzkoj dušy. Jano nia musić być ilustracyjaj idei, što nia maje ničoha supolnaha z mastactvam. Skažam, kali mastak paviesić čatyry lampački ŭ roznyja kutki zali j napiša vialiki tekst miž hetymi lampačkami, što jon choča heta j heta imi vykazać, — to, na maju dumku, heta nie vyjaŭlenčaje mastactva. Heta ideja, da jakoj jon starajecca pryciahnuć uvahu roznymi sposabami. Estetyčny sens — važny element mastactva. U čałavieka jość patreba ŭ pryhastvie: i formaŭ, i koleraŭ, i kampazycyi.

Ščaślivym čynam u Biełaruś viartajecca Šahał, ale sotni tvorcaŭ jašče nie viarnulisia. Krytyka ŭ pačatku 90-ch nieabačliva krytykavała etnahrafizm, kpiła z santymentalnaści emihranckaha mastactva. Nichto nie analizavaŭ tady pačućciaŭ mastakoŭ, dziesiacihodździami adarvanych ad Baćkaŭščyny. Choć prykład Mickievičavaha santymentalizmu moh šmat kaho navučyć... “My, vidać, nia ŭmiejem chłusić”, — hetak padsumavała našu razmovu pra mastakoŭskuju tvorčaść na emihracyi Ivonka Surviłła.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali2

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali

Usie naviny →
Usie naviny

Apublikavanaje fota padazravanaha ŭ zabojstvie ŭ Biełaj-Padlašskaj mastaka Skrapieckaha3

Zatrymany padazravany ŭ datyčnaści da zabojstva mastaka Skrapieckaha ŭ Polščy

527 rejsaŭ admieniena i zatrymana va ŭsich aeraportach Maskvy praz ataku bieśpiłotnikaŭ

«U mianie była mahčymaść pajechać inšaj darohaj». Viktar Babaryka — pra dzień zatrymańnia 6 hadoŭ tamu3

SK: Kryminalnaj spravy suprać eks-kiraŭnika Homiela niama1

U kramie zaŭvažyli «fiermierskuju sol»: kiłahram kaštuje 800 rubloŭ3

«Mycca niemahčyma, pić strašna». U Pinsku ludzi miesiacami skardziacca na vadu3

Amierykanskaja aktrysa ź filma žachaŭ «Zvanok» pamierła va ŭzroście 35 hadoŭ1

Siem samych pryhožych aeraportaŭ śvietu2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali2

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić