7—9 lutaha biełaruskija amatary vialikaha tenisu mieli mahčymaść nazirać za hulnioj na korcie spartoŭcaŭ suśvietnaha ŭzroŭniu. Stalica prymała matč Kubku Devisa Biełaruś—Izrail. Naša kraina vystupaje ŭ hetym prestyžnym turniry ad 1994 h., a z 1999-ha biełarusy zmahajucca ŭ 1-j hrupie Eŭra-Afrykanskaj zony za vychad u suśvietnuju hrupu.
| Mirny «dastavaŭ» samyja składanyja miačy, a Vaŭčkoŭ padtrymaŭ svajho kampańjona hodnaj hulnioju. FOTA IREX-PROMEDIA |
Izrailcianie rabili staŭku ŭ pieršuju čarhu na parnuju sustreču, dzie z boku haściej vystupali Džonatan Erlich i Andzi Rem — daśviedčany i zhulany duet. Adnak pieršymi na kort vyjšli adzinočniki. Maks Mirny pieramoh Chareła Levi — 6:1, 6:7, 6:3, 7:6, potym Uładzimier Vaŭčkoŭ u troch setach «razabraŭsia» z Naomam Okunam — 6:2, 7:6, 6:3. Na druhi dzień da sietki vyjšli pary Mirny/Vaŭčkoŭ — Erlich/Ram. Dla haściej heta była apošniaja mahčymaść «začapicca» za hulniu, tamu sustreča atrymałasia dynamičnaj i cikavaj, dy ŭsich achvotnych panazirać za batalijami na korcie pałac tenisu paprostu nia zmoh pryniać. Hledziačy na hulniu Mirnaha, možna było jašče raz pierakanacca, što mianušku «Źvier» dali jamu nievypadkova. I choć navat ślapomu było vidać, što Maks pa svajoj hulniovaj klasie na hałavu vyšej za supiernikaŭ, zmahaŭsia jon z poŭnaj addačaj. Padavałasia, što Maksu mała miesca na korcie — takimi mahutnymi i rašučymi byli jahonyja ŭdary. Mirny «dastavaŭ» samyja składanyja miačy — navat pa-za miežami kortu. Vaŭčkoŭ padtrymaŭ svajho kampańjona hodnaj hulnioju, i jak vynik — pieramoha ŭ sustrečy 7:6, 6:4, 6:4, i našaja kamanda daterminova vyjhrała matč 3:0. Tamu ŭ treci dzień kiraŭnictva zbornaj dazvoliła vystupić słabiejšym hulcam, dvum Alaksandram — Skrypko i Šaŭcu. Kab nazapašvali dośvied vystupleńnia na bujnych mižnarodnych turnirach. Abodva prajhrali svaje sustrečy Naomu Okunu i Charełu Levi. Šviec źniaŭsia ŭ druhim secie praz traŭmu plača, a 17-hadovamu Skrypko paprostu nie chapiła zvyčki pieramahać. Adnak u hulni jahonaj byŭ bačny vysoki patencyjał i imknieńnie stać hodnaj zamienaj Mirnamu i Vaŭčkovu. Okun ža, jakomu Skrypko prajhraŭ, u peŭnaj stupieni taksama «naš»: jahonaja maci pachodzić z Babrujsku.
Ciaham usich troch dzion trybuny, jak mahli, padtrymlivali biełaruskich tenisistaŭ: balelščyki prynieśli marakasy, dudki, bubny, a kryki «Vovačka, davaj!» i «Žyvie Biełaruś!» mahli rasčulić samuju niespartovuju dušu. Adnak navat izrailcianie adznačyli, što ŭ cełym hledačy byli karektnymi i da ich niama nijakich pretenzijaŭ. Adzinaje, na što skardzilisia spartoŭcy abiedźviuch kamandaŭ, — zvanki mabilnych telefonaŭ. Choć dyktarka nieadnojčy prasiła adklučyć hukavy syhnał, ćvirkańnie i tryńkańnie čulisia z trybunaŭ kožnyja chvilin dziesiać, što biła navat pa samych mocnych nervach.
Svoj nastupny matč na vychad u suśvietnuju hrupu biełarusam daviadziecca zhulać z kamandaj Zymbabve. Pakul lik kamandnych sustrečaŭ 1:1. Kamu ŭ zalik pojdzie druhi bał, stanie viadoma 4—6 krasavika ŭ Miensku.
Nastaśsia Marynina
Ciapier čytajuć
Cichanoŭskaja pra ŭdar pa aŭtobusie ź biełaruskimi dziećmi: Nie ryzykujcie žyćciom — nie jedźcie ŭ Rasiju, jakaja viadzie złačynnuju i niespraviadlivuju vajnu

Kamientary