Na savieckija vajskovyja śviaty dahetul pakazvajuć kino pra specbryhadu, jakaja vykonvała sakretnuju aperacyju na «neŭtralnaj terytoryi». Pry kancy hałoŭny supermen-desantnik hinie. Zvyčajnaja była b ahitka z taho kino, kab nie apošnija kadry. Razłohi Viciebščyny ci Smalenščyny. Vajskovy hazik spyniajecca pasiarod vioski. Siabry pryvieźli damoŭ navat nie cynkavuju trunu — desantnicki baret. Z chaty nasustrač im vychodzić stary-stary baćka...
| FOTA ANATOLA KLEŠČUKA |
Siarhiej Hryc, fotakarespandent: U savieckaje vojska byŭ pryzvany ŭ 1983 h. i słužyŭ kala Leninhradu, u vučebnym pałku suviazi asablivaha pryznačeńnia, jaki zabiaśpiečvaŭ radyjovyviedku. Našy vypuskniki słužyli ŭ Manholii, Aŭhanistanie, na Kubie, poŭdni Ŭzbekistanu. U čaść brali tolki biełarusaŭ, ukraincaŭ, rasiejcaŭ i litoŭcaŭ.
Niedaloka znachodzilisia artyleryjskija pałki, u jakich słužyli vychadcy z Kaŭkazu dy Siaredniaj Azii. I na ich terytoryi była čajnaja, kudy chadzili my. Tam u «maładych» adbirali hrošy i ježu. Raz try azerbajdžancy napali na biełaruskaha chłopca, jaki nios z čajnoj piražki. Ale toj, nie vypuskajučy piražkoŭ z ruk, «admałaciŭ» ich nahami…
Aleh Daškievič, režyser-dakumentalist: Ja słužyŭ u Vuhorščynie ŭ 1981—83 h. Spačatku ź Miensku trapiŭ u Marjinu Horku, dzie byŭ pierasylny punkt. Pierad nami adtul pajšoŭ pryzyŭ u Aŭhanistan... U Vuhorščynie patrapiŭ ja ŭ sakretnuju čaść, jakaja padnačalvałasia naŭprost Maskvie. U čaści była spadarožnikavaja antena. Razam ź inšymi «dziadami» my ŭnačy adčyniali «sakretnyja dźviery» j hladzieli spartovyja, muzyčnyja dy eratyčnyja kanały. Ź ich upieršyniu daviedaŭsia, što takoje rok-muzyka, erotyka.
Aŭhien Kałubovič, nastaŭnik historyi: Pryzvali mianie ŭ 1962 h. Spačatku słužyŭ u Bieraści, u specčaści pa achovie pieravałačnaj bazy. Praź jaje išli hruzy savieckim vojskam va ŭschodniaj Niamieččynie — ad ihołak da rakietaŭ. Hetyja ciahniki achoŭvaŭ i supravadžaŭ. Sumna było i žurbotna — žyćcio za kalučym drotam. Dy jašče try hady!..
Paśla nakiravali ŭ Piečy, vučycca na siaržanta. Ja dobra stralaŭ, bo z 14 hadoŭ — palaŭničy. Adnojčy na načnyja strelby pryjechała načalstva ź inspekcyjaj. Daviałosia mnie tady stralać za adzinaccać čałaviek. Unačy ž nie vidać, chto vychodzić na pazycyju. Atrymaŭ za heta adpačynak.
Jazep Maškajła, redaktar hazety «Hołas Pružany» (časova nie vychodzić): Pryzvali mianie paśla pedvučelni. Słužyŭ u Varoniežy, u 1983—85 h. Adpraŭlaŭ nas Haradzienski vajenkamat. Ceły vahon biełarusaŭ jechaŭ u Rasieju. Patrapiŭ u kanvojnyja vojski, achoŭvaŭ asudžanych u čas pieravozu da «zonaŭ», ale najbolš — sudovyja pasiedžańni abłsudu ŭ Varoniežy. Adnojčy toj sud razhladaŭ i palityčnuju spravu niejkich dysydentaŭ, ale tady nie maja była čarha achoŭvać.
Ivan Misko, skulptar: Adzinaccać dzion u tavarnym vahonie jechaŭ z Słonimu da miesca słužby — u Zabajkalle. Byli heta 1953—54 h. Dahetul pamiataju prypieŭ z našaj pieśni:
Lejsia, pieśnia, v hołubyje dali,
Čtoby słyšał Stalin iz Kriemla,
Čto v surovom našiem Zabajkalje
Niepristupna dla vraha ziemla.
Słužyŭ u tankavych vojskach i adnačasova paśpieŭ zavočna skončyć trochhadovuju škołu imia Krupskaj u Maskvie pa malunku i žyvapisie. U apošnija hady słužby ja byŭ mastakom u čaści. Namalavaŭ partrety členaŭ Palitbiuro (da dvuch metraŭ u vyšyniu), alejem napisaŭ kamandzira dyvizii Drahunskaha. Ja vielmi zadavoleny, što słužyŭ u vojsku, bo heta mocna paŭpłyvała na moj dalejšy los.
Ivan Paškievič, deputat pałaty pradstaŭnikoŭ: Mianie pryzvali ŭ 1973 h. z Barysava. Słužyŭ u Babrujsku ŭ inžynerna-techničnych vojskach, byŭ pantanioram. Masty navodziŭ cieraź Nioman. Tady ja nadrukavaŭ artykuł u hazecie «Vo słavu Rodiny», jaki abmiarkoŭvaŭsia va ŭsich vajskovych čaściach. Pra toje, što armija — škoła žyćcia, ale lepš u jaje nie traplać, bo heta vykinuty z žyćcia čas.
Aleś Puškin, mastak: Mianie pryzvali ŭ lipieni 1984 h., paśla pieršaha kursu teatralna-mastackaha instytutu. U Taškiencie na pierasyłcy padpałkoŭnik zapytaŭsia: «Malavać umieješ?» Ja zrazumieŭ, što, kali pryznajusia, prymusiać malavać partrety Leninaŭ, Stalinaŭ. Kažu: «Nie, nie, ja — aktor!» Adpravili mianie ŭ Aŭhanistan, dzie prasłužyŭ da 1986-ha ŭ hielikopternym pałku ŭ Kunduzie. A na Vialikdzień viarnuŭsia damoŭ.
Zapisaŭ Siarhiej Jorš

Kamientary