Śviet55

The Financial Times: Hrecyja hatova abjavić defołt 

Hrecyja hatova abjavić defołt, kali nie zmoža dasiahnuć pahadnieńniaŭ ź mižnarodnymi kredytorami da kanca krasavika.

Ab hetym piša hazieta Financial Times sa spasyłkaj na krynicy, znajomyja z nastrojami ŭ hreckim uradzie.

Pa dadzienych vydańnia, urad, pierad jakim staić nieabchodnaść vypłaty zarobkaŭ u dziaržsiektary i dziaržaŭnych piensij, vyrašyŭ prapuścić u traŭni i červieni płaciažy Mižnarodnaha valutnaha fondu na sumu 2,5 miljarda jeŭra, kali pahadnieńnie nie budzie padpisana.

Urad sprabuje znajści hrošy, kab vypłacić u krasaviku zarpłaty dziaržsłužačym i piensii na ahulnuju sumu 2,4 miljarda jeŭra. Pry hetym, zhodna z hrafikam absłuhoŭvańnia doŭhu, Afinam nieabchodna vypłacić MVF da 1 maja 203 młn jeŭra, da 12 traŭnia — 770 miljonaŭ jeŭra, u červieni — jašče 1,6 miljarda jeŭra.

Bałkanskaja kraina sprabuje znajści krynicy papaŭnieńnia biudžetu dla vyratavańnia ad defołtu.

«My pryjšli da kanca šlachu. Kali jeŭrapiejcy nie vydaduć hrošy dla vyratavańnia, to nijakaj alternatyvy niama », — pryvodzicca mierkavańnie nienazvanaha ŭradavaha čynoŭnika, jaki mieŭ na ŭvazie mahčymaść abjavy defołtu.

Pry hetym adznačajecca, što papiaredžańnie ab mahčymym defołcie moža być taktyčnym chodam urada, jaki imkniecca damovicca ź mižnarodnymi kredytorami va ŭmovach chutkaha skaračeńnia dziaržaŭnaj kazny.

Jak piša FT, u karotkaterminovaj pierśpiektyvie abjaŭleńnie defołtu Afinami amal dakładna pryviadzie da prypynieńnia nadzvyčajnaj dapamohi Jeŭrapiejskaha centralnaha banka pa pradastaŭleńni likvidnaści hreckamu finansavamu siektaru, zakryćcia hrečaskich bankaŭ i paharšeńnia ekanamičnaj niestabilnaści.

Levaradykalnaj partyja SIRIZA padčas pośpiechovaj pieradvybarnaj kampanii abiacała damovicca z kredytorami ab śpisańni častki abaviazkaŭ. Adnak paśla prychodu da ŭłady novy ŭrad vykazaŭ hatoŭnaść pryniać miery dla vykanańnia ŭsich abaviazacielstvaŭ pierad MVF.

Mižnarodnyja kredytory patrabujuć ad Hrecyi žorstkaj aptymizacyi vydatkaŭ i niepapularnych ekanamičnych reformaŭ, u pryvatnaści, skaračeńnia piensij i spraščeńnia pracedury zvalnieńnia rabotnikaŭ pracadaŭcami ŭ pryvatnym siektary.

Tym nie mienš, ministr finansaŭ Janis Varufakis daŭ zrazumieć na minułym tydni, što dla ŭrada hałoŭnym pryjarytetam pavinna zastavacca vykanańnie ŭnutranych abaviazacielstvaŭ, uklučajučy abaviazacielstva praciahvać vypłačvać piensii hramadzianam.

Hrecyja apynułasia ŭ składanaj finansavaj situacyi z-za zatrymki refinansavańnia z boku Jeŭrasajuza i JECB. Baki tak i nie mohuć kančatkova ŭrehulavać pytańnie ab prahramie dapamohi krainie — Afiny nie hatovyja ŭvodzić usie patrabavanyja Brusielem miery. Ahulnaja suma zapazyčanaści Hrecyi pierad kredytorami składaje 320 miljardaŭ jeŭra.

Kamientary5

Ciapier čytajuć

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień79

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień

Usie naviny →
Usie naviny

U 29 hadoŭ pamior pradziusar Drejka i Biejonsie Tej Kit

U Biarozie viarnulisia da adnaŭleńnia znakamitaha klaštara kartezijancaŭ7

Kanada dekłasavała Katar, a Mieksika pieršaj vyjšła ŭ płej-of2

Čamu asobnyja abjekty sa śpisa Suśvietnaj spadčyny JUNIESKA zmahajucca za vyklučeńnie ź jaho?2

Reštki staradaŭniaha budynka i artefakty XVII stahodździa znajšli ŭ centry Pinska kamunalniki

Pamior historyk Karła Hinzburh, jaki pisaŭ pra žyćcio tych, kaho zvykli nie zaŭvažać

Svaimi ž rukami. Kryšku reziervuara Maskoŭskaha NPZ mahła padarvać rasijskaja rakieta SPA14

Stan paciarpiełaha ŭ Branskaj vobłaści dziciaci zastajecca ciažkim: jon padklučany da ŠVŁ, daktary rychtujucca da apieracyi

U Francyi zatrymali biełarusa za špijanaž i sprobu padpału zavoda, jaki vyrablaje bajavyja drony1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień79

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić