Navuka i technałohii

Navukoŭcy zrabili robata z mahnitnaj ślizi. Heta sapraŭdny navukovy praryŭ, nu i jon vielmi zabaŭny VIDEA

Śliź, jakoj možna kiravać z dapamohaj mahnitnaha pola, moža pieramiaščacca ŭ abmiežavanaj prastory i zachoplivać pradmiety, što robić jaje idealnaj dla mahčymaha vykarystańnia ŭnutry cieła. Naprykład, kab dastavać vypadkova prahłynutyja pradmiety.

Skrynšot z rolika Guardian

Mahnitnaja śliź nie prosta moža ruchacca i abkružać mienšyja za jaje abjekty, jana taksama zdolnaja vielmi mocna defarmavacca i prachodzić praz vuzkija miescy. Substancyja, ruch jakoj kantralujuć mahnity, dobra pravodzić elektryčnaść i moža być vykarystanaja, kab źviazvać elektrody, piša Guardian.

Kab stvaryć hetuju ŭnikalnuju reč, daśledčyk Li Čžan z univiersiteta Hankonha i jaho kalehi źmiašali nieadymavyja mahnitnyja čaścicy sa zvyčajnym ačyščalnym srodkam — buroj. Treci kampanient ślizi — poliviniłavy śpirt, svojeasablivaja smała.

Pakolki ŭ skład ślizi ŭvachodziać mahnitnyja čaścicy, na jaje možna ŭpłyvać z dapamohaj źniešnich mahnitaŭ. Dziakujučy hetamu śliź zdolnaja pieramiaščacca, krucicca i prymać formu litaraŭ O i S. Vučonyja ŭdakładniajuć, što novaja substancyja — sapraŭdnaje navukovaje vynachodnictva, a nie pieršakrasavicki žart, chacia pra jaje i stała viadoma ŭ Dzień śmiechu.

Pakul što daśledčyki tolki vyvučajuć charaktarystyki mahnitnaj ślizi, ale ŭ budučym jany płanujuć vykarystoŭvać jaje jak robata. Daśledčyki dapuskajuć, što substancyja moža dapamahčy pry prablemach stravavalnaha traktu — naprykład, kali treba źnizić škodu ad prahłynutaj batarejki. Ź jaje mohuć vydzialacca taksičnyja elektrality, tamu, kali śliź pakryje ŭsiu pavierchniu batarejki, heta nie daść elektralitam trapić u arhanizm.

Tym nie mienš, mahnitnyja čaścicy ŭ ślizi sami pa sabie taksičnyja. Kab trochi źnizić niebiaśpieku ad ich, daśledčyki pakryli rečyva słojem aksidu kremniju — u teoryi, heta pavinna dapamahčy. Ale vučonyja papiaredžvajuć: toje, nakolki śliź biaśpiečnaja, budzie vielmi zaležać ad taho, kolki času jana praviadzie ŭ vašym arhaniźmie.

 Mikrapłastyk upieršyniu znajšli ŭ kryvi čałavieka. Ci jość niebiaśpieka?

«Naša Niva» adnaŭlaje zbor danataŭ — padtrymać prosta

Kamientary

Ciapier čytajuć

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień79

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień

Usie naviny →
Usie naviny

U rasijskaj Pienzie prajšli masavyja abłavy na mužčyn, jakija nie stali na vajskovy ŭlik11

Ułady Vieniesueły pačali dyjałoh z apazicyjaj7

U 29 hadoŭ pamior pradziusar Drejka i Biejonsie Tej Kit

U Biarozie viarnulisia da adnaŭleńnia znakamitaha klaštara kartezijancaŭ7

Kanada dekłasavała Katar, a Mieksika pieršaj vyjšła ŭ płej-of2

Čamu asobnyja abjekty sa śpisa Suśvietnaj spadčyny JUNIESKA zmahajucca za vyklučeńnie ź jaho?2

Reštki staradaŭniaha budynka i artefakty XVII stahodździa znajšli ŭ centry Pinska kamunalniki

Pamior historyk Karła Hinzburh, jaki pisaŭ pra žyćcio tych, kaho zvykli nie zaŭvažać

Svaimi ž rukami. Kryšku reziervuara Maskoŭskaha NPZ mahła padarvać rasijskaja rakieta SPA14

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień79

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić