Śviet3939

«Ja prosta prašu kavałak lodu». Tramp skazaŭ, što nie budzie zachoplivać Hrenłandyju siłaj

Vystupajučy na Suśvietnym ekanamičnym forumie ŭ Davosie, prezident ZŠA Donald Tramp znoŭ zajaviŭ, što razhladaje Hrenłandyju jak abjekt mahčymaj kupli. Pa jaho słovach, «tolki ŭłasnaść možna sapraŭdy abaranić», tamu mienavita ZŠA, a nie Jeŭropa ci NATA, zdolnyja harantavać biaśpieku vostrava.

Donald Tramp. Fota: AP Photo/Evan Vucci

Tramp zajaviŭ, što nie źbirajecca vykarystoŭvać vajennuju siłu i imkniecca da «nieadkładnych pieramoŭ» ab kupli Hrenłandyi, spasyłajučysia na stratehičnyja intaresy Vašynhtona.

Źviartajučysia da hienieralnaha sakratara NATA Marka Rute, jon adznačyŭ, što Vašynhton, maŭlaŭ, «nikoli ničoha nie atrymlivaŭ ad aljansu», akramia vypadkaŭ, kali pahražaŭ praźmiernaj siłaj. Pry hetym Tramp padkreśliŭ: «Ale hetaha ja rabić nie budu. Heta majo hałoŭnaje abiacańnie — ja nie prymianiu hvałt».

«Usio, što ZŠA prosiać — miesca pad nazvaj «Hrenłandyja», jakoje ŭ nas užo było, ale jakoje my addali Danii paśla taho, jak pieramahli niemcaŭ, japoncaŭ, italjancaŭ i inšych u Druhoj suśvietnaj. My byli vielmi mahutnym vojskam tady, ale my kudy bolš mahutnaje vojska ciapier», — zajaviŭ Tramp. Paśla jon sfarmulavaŭ heta jašče praściej: «Ja chaču tolki kavałak lodu».

Jon taksama raskrytykavaŭ hrenłandcaŭ za «niaŭdziačnaść», zajaviŭšy, što «dla ZŠA było durnotaj viartać Hrenłandyju Danii».

U kancy pramovy Tramp pierajšoŭ da bolš rašučych farmulovak, pasyłajučy sajuźnikam pa NATA niedvuchsensoŭny sihnał: «Vy možacie skazać «tak», i my budziem vielmi ŭdziačnyja. Ci skazać «nie» — i my heta zapomnim».

Pramova, jakaja doŭžyłasia amal paŭhadziny, nie vyklikała apładysmientaŭ — zała reahavała tolki redkim śmiecham paśla ahavorak i rezkich zajaŭ. Prezident taksama paskardziŭsia na «niaspraviadlivaje staŭleńnie» da ZŠA ŭ NATA, adznačyŭšy, što Amieryka ŭkładaje ŭ aljans bolš za ŭsich, ale atrymlivaje mała ŭzamien.

Kamientary39

  • Nu-nu
    21.01.2026
    «...iakoje ŭ nas užo było, ale jakoje my addali Danii paśla taho, jak pieramahli niemcaŭ, japoncaŭ, italjancaŭ i inšych u Druhoj suśvietnaj».

    Nu ja jak zaŭždy sa svaim lubimym kantekstam. Abmazany syrnym Čytasam šaścirazovy bankrot tut jak zaŭždy chłusić jak dychaje. ZŠA sapraŭdy mieli faktyčny vajskovy kantrol nad Hrenlandyjaj paśla akupacyi Hitleram macierykovaj Danii. Ale vajskovy kantrol ZŠA nad Hrenlandyjaj praduhledžvaŭ tady tolki abaronu, kab vostraŭ nie paŭtaryŭ los macierykovaj častki. I ŭsio. Hety kantrol nijak nie źmianiaŭ jurydyčny status Hrenlandyi – u stalicy Hrenlandyi nie spuskaŭsia dacki ściah, navat dziejničała dalej dackaja administracyja, jakaja mieła poŭnuju svabodu dziejańniaŭ (naprykład, navat pradstaŭlała Daniju ŭ Vašynhtonie ŭ aficyjnym dypłamatyčnym ranhu).
  • Pupupu
    21.01.2026
    Nu vaźmi ŭ ladoŭni, pasmakčy.
  • Vołšiebnik izumrudnoho horoda
    21.01.2026
    Jemu by kusočiek mozhov poprosiť...

Ciapier čytajuć

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień79

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień

Usie naviny →
Usie naviny

U rasijskaj Pienzie prajšli masavyja abłavy na mužčyn, jakija nie stali na vajskovy ŭlik11

Ułady Vieniesueły pačali dyjałoh z apazicyjaj7

U 29 hadoŭ pamior pradziusar Drejka i Biejonsie Tej Kit

U Biarozie viarnulisia da adnaŭleńnia znakamitaha klaštara kartezijancaŭ7

Kanada dekłasavała Katar, a Mieksika pieršaj vyjšła ŭ płej-of2

Čamu asobnyja abjekty sa śpisa Suśvietnaj spadčyny JUNIESKA zmahajucca za vyklučeńnie ź jaho?2

Reštki staradaŭniaha budynka i artefakty XVII stahodździa znajšli ŭ centry Pinska kamunalniki

Pamior historyk Karła Hinzburh, jaki pisaŭ pra žyćcio tych, kaho zvykli nie zaŭvažać

Svaimi ž rukami. Kryšku reziervuara Maskoŭskaha NPZ mahła padarvać rasijskaja rakieta SPA14

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień79

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić