Kultura33

Vaźniasienski viarnuŭ nam Šahała

Siarhiej Navumčyk — pamiaci paeta.

Pra papularnaść Andreja Vaźniasienskaha u 1960‑yja hady možna mierkavać pa fotazdymkach łancuhoŭ konnaj milicyi, jakaja strymlivała natoŭp jahonych prychilnikaŭ. U 1970‑yja hady jaho paeziju čytali ŭ tym liku i «miž radkoŭ» — tak, frazu «v letarhičieskom viekie probuditieś ot halimaťji» ź vieršu pra Hohala my ŭsprymali datyčnuju bolš da našaha, brežnieŭskaha času, čym da carskaha, «mikałajeŭskaha» peryjadu.

Z Vaźniasienskim ja paznajomiŭsia ŭ 1982 hodzie, kali paet pryjaždžaŭ u Miensk, zrabiŭ ź im interviju dla viciebskaj abłasnoj hazety (kali niadaŭna paet pieradavaŭ svoj archiŭ u amerykanski ŭniversytet, vyśvietliłasia, što heta było adzinaje ŭ toj hod interviju ź im u savieckaj presie — i heta na piku papularnaści Vaźniasienskaha na Zachadzie).

U tym interviju ŭpieršyniu za dziesiacihodździ ŭ viciebskaj hazecie było zhadana imia Marka Šahała.

Naohuł, z Vaźniasienskim u mianie źviazany dva zdareńni, jakija možna nazvać nievialikim cudam.

U lutym 1985 hodu na zaniesieny śnieham rakietny palihon u Kapuścinym Jary (na dziasiatak kilametraŭ u stepu vakoł našaj pazycyi — nikoha i ničoha) vypadkova traplaje numar «Litieraturnoj haziety». U im — ese Vaźniasienskaha, a ŭ ese — radki z majho lista pra zrujnavańnie histaryčnaj zabudovy ŭ Viciebsku.

U śniežni 1986 hodu jedu ciahnikom z Maskvy ŭ Viciebsk, a ŭ susiednim kupe — Vaźniasienski!

Jon chacieŭ u Viciebsku adšukać toje, što zastałosia ŭ horadzie ad Šahała.

Try dni my chadzili pa Viciebsku, razam z paetam Davidam Simanovičam i fotamastakom Michaiłam Šmierlinham zaviali Vaźniasienskaha ŭ abłasny archiŭ (tam adšukalisia niekatoryja dakumenty, źviazanyja z Šahałam), pakazali karciny nastaŭnika Šahała, Juryja Pena ŭ zapaśnikach krajaznaŭčaha muzeju. Ja zvadziŭ Vaźniasienskaha da Pakroŭskaj carkvy, jakuju ŭratavali ad źniščeńnia členy klubu «Uzhorje» (viciebski analah «Tałaki»). Pabyvali ŭ majsterni skulptara Alaksandra Hvoździkava — jon potym zrabiŭ pomnik Marku Šahału la jaho rodnaj vulicy…

Praź niekalki dzion u maskoŭskim «Ohońku» źjaviłasia ese Vaźniasienskaha «Hała Šahała»,

ale sapraŭdnaja baraćba za viartańnie ŭ Viciebsk pamiaci pra vybitnaha mastaka tolki pačynałasia. Sučasnaj moładzi ciažka zrazumieć, jakuju kramołu mahli ŭbačyć u tvorčaści Šahała — ale imia Šahała vykreślivałasia, a ŭ dzień stohadovaha jubileju Šahała, jaki adznačaŭsia ŭ va ŭsim śviecie, «Viciebski rabočy» nie źmiaściŭ pra mastaka ni radka. Usio heta my abmiarkoŭvali z Vaźniasienskim i pa telefonie, i u jahonym domie (jašče starym) u Pieradziełkinie. Jon šmat nam dapamahaŭ,

i list u abaronu idei stvareńnia muzeja Šahała ŭ Viciebsku padpisaŭ razam z Vasilom Bykavym i Ryhoram Baradulinym.

Kaniešnie, u Viečnaści zastanucca paetyčnyja radki Vaźniasienskaha, ale viciablanie ŭdziačnyja jamu i za viartańnie Šahała.

Kamientary3

Ciapier čytajuć

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień79

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień

Usie naviny →
Usie naviny

U rasijskaj Pienzie prajšli masavyja abłavy na mužčyn, jakija nie stali na vajskovy ŭlik11

Ułady Vieniesueły pačali dyjałoh z apazicyjaj7

U 29 hadoŭ pamior pradziusar Drejka i Biejonsie Tej Kit

U Biarozie viarnulisia da adnaŭleńnia znakamitaha klaštara kartezijancaŭ7

Kanada dekłasavała Katar, a Mieksika pieršaj vyjšła ŭ płej-of2

Čamu asobnyja abjekty sa śpisa Suśvietnaj spadčyny JUNIESKA zmahajucca za vyklučeńnie ź jaho?2

Reštki staradaŭniaha budynka i artefakty XVII stahodździa znajšli ŭ centry Pinska kamunalniki

Pamior historyk Karła Hinzburh, jaki pisaŭ pra žyćcio tych, kaho zvykli nie zaŭvažać

Svaimi ž rukami. Kryšku reziervuara Maskoŭskaha NPZ mahła padarvać rasijskaja rakieta SPA14

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień79

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić