Navukoŭcy miedycynskaha kaledža štata Pensylvanija razam ź lekarami haradskoha miedycynskaha centra Chieršy vyrašyli prasačyć suviaź biassońnicy z pavyšanaj ryzykaj raptoŭnaj śmierci. Jany zaprasili 1000 žančyn (siaredni ŭzrost 47 hadoŭ) i 741 mužčynu (siaredni ŭzrost 50 hadoŭ). Častka ź ich, 80 žančyn i 30 mužčyn, pakutvali ad chraničnaj biassońnicy. Za žyćciom udzielnic vučonyja nazirali na praciahu 10 hadoŭ, za mužčynami daŭžej — na praciahu 14 hadoŭ.
Kali ŭsie atrymanyja dadzienyja źviali i adkarektavali ŭ adpaviednaści z roźnicaj u praciahłaści nazirańniaŭ, akazałasia, što za 14 hadoŭ pamierła 248 mužčyn i žančyn — prykładna 14% ad zychodnaj hrupy. Uračy vyznačyli, što chraničnaja mužčynskaja biassońnica napramuju źviazana ź vierahodnaściu śmierci: roŭna pałova (50%) mužčyn, jakija pakutujuć ad niedosypa, pajšli z žyćcia. Tady jak adsotak śmiarotnaści ŭ mužčynskaj hrupie z narmalnym snom skłaŭ usiaho 9%. Siarod žančyn takich rezultataŭ nie zafiksavana.
Kamientary