U Vuhorščynie ciaham tydnia pamierli 500 čałaviek. U Hrecyi słupok termometru pakazvaje +50 na soncy.
Da 500 čałaviek pamierli ŭ Vuhorščynie, kala 30 ŭ Rumynii ciaham hetaha tydnia z‑za śpioki, što ŭstalavałasia ŭ centry i na poŭdni Eŭropy.
Siaredniasutačnaja temperatura (z ulikam nočy) siahaje 30 hradusaŭ Celsija, u Kiškunchałašy (Vuhorščyna) słupok termometru ŭźniaŭsia da 41,9 hradusa. U Baŭharyi ŭ paniadziełak była zafiksavanaja temperatura ŭ 45 hradusaŭ — najvyšejšy pakazčyk za ŭsiu historyju meterealahičnych nazirańniaŭ.
Pryčynami śmierci stanoviacca ciepłavyja ŭdary i spynieńnie serca. Čaściej za ŭsio achviary -- heta pažyłyja ludzi.
U Rumynii bolšaść hramadzkich ustanovaŭ pačynajuć pracu ad 18‑j, a ludziam nastojliva rajać nie vychodzić na vulicu ŭdzień.
Nie vynosnaja śpioka spryčyniłasia da niečuvanaj zasuchi. U Serbii 30% uradžaju zahinuła, u Makiedonii lutujuć pažary, u Małdovie zasucha zakranuła 80 adsotkaŭ terytoryi krainy.
Tym časam na niekatoryja rajony paŭnočnaj Eŭropy abrynulisia praliŭnyja daždžy, što spravakavali šmatlikija pavodki.
-
Pamiatajecie historyju amierykanki, jakuju trymali ŭ komie paśla śmierci, kab nie spyniać ciažarnaść? Prajšoŭ hod: što ciapier ź dziciem
-
Prezident Balivii Radryha Pas abviaściŭ u krainie nadzvyčajnaje stanovišča
-
U Polščy hramadzianinu Hruzii vystaŭlenyja abvinavačańni ŭ zabojstvie mastaka Siamiona Skrapieckaha
Kamientary