Hramadstva1919

Zatrymanyja aktory i hledačy «Svabodnaha teatru»

22 žniŭnia ŭ katedžy ŭ rajonie Zialonaha Łuhu ŭ Miensku mieŭsia adbycca spektakl «Svabodnaha teatru». Ale ŭ dom uvarvaŭsia AMON. Siarod 60 zatrymanych była hrupa francuzaŭ i troje dzietak.

22 žniŭnia ŭ katedžy ŭ rajonie Zialonaha Łuhu ŭ Miensku mieŭsia adbycca spektakl «Svabodnaha teatru». Ale ŭ dom uvarvaŭsia AMON. Siarod 60 zatrymanych hrupa francuzaŭ i troje dzietak.

Novy prajekt «Svabodnaha teatru» byŭ pastaŭleny pavodle pjesy Edvarda Bonda «Adzinaccać kašulaŭ». Adnak pakazu nie sudziłasia adbycca.

Pierad pačatkam imprezy ŭ katedž uvarvalisia bajcy Pałka milicyi specyjalnaha pryznačeńnia, i milicyjant Basałyha zahadaŭ usio spynić.

Hledačy (50 čałaviek), aktory, a taksama žurnalisty i zamiežnyja hości (siarod ich francuski režysior Krystyjan Benedeci, kiraŭnictva francuskaha teatru «Artfatvil») byli zatrymanyja i dastaŭlenyja ŭ pastarunak Savieckaha rajonu.

Pjesa anhielskaha dramaturha Edvarda Bonda “Adzinaccać kašulaŭ” pryśviečanaja prablemie hvałtu ŭ školnym asiarodździ. Ale, pavodle aktoraŭ Volnaha teatru, “pry žadańni možna i tut ubačyć palityku”.

Zatrymańnie aktoraŭ i hledačoŭ andehraŭndavaha teatru — vidoviščnaja tema jak dla sceny i kinematohrafu, tak dla ŚMI. Biełaruskija ŭłady vykarystali navat sezon adpačynkaŭ, kab čarhovy raz zajavić pra siabie na śviet ceły.

Prapanujem Vam chroniku padziejaŭ teatralnaha viečara (siarod zatrymanych apynułasia naša fotakarespandentka Julija Daraškievič, a taksama niekatoryja z čytačoŭ).

* * *

20:40

Usim zabaroniena karystacca srodkami mabilnaj suviazi. Usie čakajuć milicejskich aŭtobusaŭ.

20:55

Padjechaŭ aŭtobus, bolš za 50 čałaviek pahruzili ŭ aŭtobus. Usich viazuć u Saviecki RUUS. Ludzi, što znachodziacca ŭ aŭtobusie, skardziacca, što vielmi dušna.

21:10

Siarod zatrymanych troje małych dzietak, hadkoŭ pa piać. Jany siadziać u baćkoŭ na kaleniach u tym samym aŭtobusie.

21:30

Usich zaviali ŭ padvalnaje pamiaškańnie Savieckaha RUUS. Jak kažuć zatrymanyja, pamiaškańnie niakiepskaje. Jość navat fateli. Ź inšaha boku, zabaraniajuć razmaŭlać. Ale jość mierkavańnie, što ŭsich adpuściać.

21:39

Va ŭsich pierapisvajuć źviestki, zabaraniajuć razmaŭlać.

21:46

Adpuścili zamiežnikaŭ. Astatnim zahadana «čakać».

22:00

Vypuścili taksama dziaciej i ichnych baćkoŭ. Astatnija siadziać i čakajuć. Im zabaraniajuć navat vychodzić u prybiralniu.

22:40

Zatrymanym abvieścili, što jany zatrymanyja na try hadziny.

23:20

Čałaviek u cyvilnym vyjšaŭ z RUUSu i paviedamiŭ, što paśla apytańnia ŭsich zatrymanych adpuściać.

23:50

Spačatku adpuskajuć tych, chto maje kala siabie pašparty. Ludzi ŭ pakazańniach družna pišuć, što jany prysutničali na viasielli «Dzianisa i Maryny», kali nalacieła milicyja.

Kamientary19

Ciapier čytajuć

Siarhiej Cichanoŭski pierabraŭsia žyć u Łos-Andželes42

Siarhiej Cichanoŭski pierabraŭsia žyć u Łos-Andželes

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruska pieraviezła ŭ Jehipiet 84‑hadovuju maci: Navat cisk jak u kasmanaŭtki staŭ7

Piensii za asablivyja zasłuhi ciapier mohuć pazbavić za palityku, nie čakajučy suda1

Pa Minsku vieźli viertalot Mi-261

Jeŭropa abmiarkoŭvaje zabaronu sacsietak dla padletkaŭ4

Biełarusy z Polščy pabyli ruskimi ŭ filmie, jaki ŭziaŭ pryz u Kanach. Stužcy praročać naminacyju na «Oskar»4

Pamiatajecie historyju amierykanki, jakuju trymali ŭ komie paśla śmierci, kab nie spyniać ciažarnaść? Prajšoŭ hod: što ciapier ź dziciem24

U čym pryčyna našeścia žukoŭ pad Minskam?1

Dva mužčyny z mačete napali na naviedvalnikaŭ handlovaha centra ŭ rasijskim Krasnadary4

U Minzdaroŭja raskazali pra stan paciarpiełych ad udaru drona ŭ Branskaj vobłaści1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Siarhiej Cichanoŭski pierabraŭsia žyć u Łos-Andželes42

Siarhiej Cichanoŭski pierabraŭsia žyć u Łos-Andželes

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić