Navuka i technałohii

U Italii nadrukavali na 3D-pryntary hliniany dom

Italjanski architektar Marya Kučyneła (Mario Cucinella) spałučyŭ sučasnyja technałohii z najstarejšym materyjałam dla pabudoŭli žytła.

Fota CNN

Žytło pad nazvaj TECLA — heta pieršy 3D-drukavany dom z hliny, što moža stać varyjantam dla raźmiaščeńnia ludziej, jakija majuć finansavyja prablemy, piša CNN.

Za apošnija niekalki hadoŭ technałohija 3D-drukavanych damoŭ stała imkliva raźvivacca, bo taki mietad abiacaje chutkija terminy budaŭnictva i nievialikija vydatki. Taki dom byŭ nadrukavany za 24 hadziny ŭ Rasii ŭ 2017 hodzie, a praz dva hady ŭ Mieksicy źjaviŭsia ceły rajon, nadrukavany na 3D-pryntary.

Adnak usie papiarednija pabudovy byli stvoranyja z vykarystańniem bietonu abo sintetyčnych materyjałaŭ nakštałt płastyku. Žytło TECLA, u svaju čaru, było nadrukavana z hliny.

Kučyneła ličyć, što taki padychod možna prymianiać u roznych častkach śvietu. Asabliva aktualna heta moža być dla tych rehijonaŭ, dzie pramysłovych materyjałaŭ nie tak šmat.

Druk hlinaj maje svaje niedachopy. Heta značna bolš pavolny praces, bo hlina sochnie daŭžej za bieton. Dom z hliny možna nadrukavać za 200 hadzin, ale hlinianaja sumieś moža sochnuć tydniami — u zaležnaści ad klimatu. Da taho ž hlinianyja damy majuć abmiežavańni ŭ vyšyni.

Adnak ahulnadastupnaść hliny robić takuju kanstrukcyju pryvabnaj dla mnohich krain, dzie nazirajecca niedachop žytła.

3D-pryntary Crane WASP źmiašali vadu z hlinaj i nadrukavali pratatyp TECLA płoščaj 60 kvadratnych mietraŭ. Kanstrukcyja maje dźvie kruhłyja prastory, złučanyja razam. U domie jość haścioŭnia, spalnia i vanny pakoj. Dźviery i vokny ŭstaloŭvajucca asobna paśla druku, a meblu dla doma taksama možna nadrukavać z dapamohaj Crane WASP.

Adnak ideja TECLA zaklučajecca nie ŭ tym, kab stvarać adnatypnyja damy, a adaptavać pabudovy zhodna ź miescaznachodžańniem i klimatyčnymi ŭmovami.

Architektary prajekta adznačajuć, što budaŭničy praces adnosna prosty, tamu jaho možna šyroka vykarystoŭvać. Bolš za toje, nievialikija hlinianyja budynki mohuć stać vyrašeńniem prablemy pieranasielenaści miehapolisaŭ.

Zhodna z dakładam AAN, na budaŭnictva prychodzicca 38% vykidaŭ vuhlakisłaha hazu ŭ śviecie. Adnak stvareńnie doma TECLA patrabuje našmat mienš enierhii, čym standartny dom, što dapamoža źnizić vykidy CO2.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień35

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień

Usie naviny →
Usie naviny

Kanada dekłasavała Katar, a Mieksika pieršaj vyjšła ŭ płej-of2

Čamu asobnyja abjekty sa śpisa Suśvietnaj spadčyny JUNIESKA zmahajucca za vyklučeńnie ź jaho?2

Reštki staradaŭniaha budynka i artefakty XVII stahodździa znajšli ŭ centry Pinska kamunalniki

Pamior historyk Karła Hinzburh, jaki pisaŭ pra žyćcio tych, kaho zvykli nie zaŭvažać

Svaimi ž rukami. Kryšku reziervuara Maskoŭskaha NPZ mahła padarvać rasijskaja rakieta SPA14

Stan paciarpiełaha ŭ Branskaj vobłaści dziciaci zastajecca ciažkim: jon padklučany da ŠVŁ, daktary rychtujucca da apieracyi

U Francyi zatrymali biełarusa za špijanaž i sprobu padpału zavoda, jaki vyrablaje bajavyja drony1

Rasijanie na matacykłach sprabavali ŭziać šturmam Małuju Takmačku. Zdahadajciesia, čym skončyłasia12

Samki ptušak zdradžvajuć partnioram, kab sparvacca z bolš razumnymi samcami9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień35

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić