Hramadstva

Hramadskija abmierkavańni mohuć kančatkova zasakrecić

Minarchitektury ŭnosić źmieny ŭ paradak hramadskich abmierkavańniaŭ pa pytańniach architekturnaj i budaŭničaj dziejnaści.

Abmierkavańnie prajekta adpaviednaj pastanovy Saŭmina prachodzić na pravavym forumie da 3 studzienia. Ale zamiest taho, kab spraścić i pašyryć praceduru ŭzhadnieńnia prajektaŭ ź mierkavańniami nieabyjakavych ludziej, dziaržava, naadvarot, imkniecca zrabić mahčymy ŭdzieł hramadstva ŭ abmierkavańni važnych dla jaho pytańniaŭ minimalnym, pišuć SN-plus

Kaardynatar Tavarystva «Horad dla haradžan» Dzianis Kobrusieŭ, kamientujučy prajekt Minarchitektury dla SN-plus, kaža, što prajekt pastanovy nie praduhledžvaje kardynalnych źmienaŭ: istotna ničoha nie palapšajecca, ale i nie paharšajecca.

Ale vyklikaje zaniepakojenaść, toje, što padčas ekspazicyi i prezientacyi prajektaŭ udzielnikam abmierkavańniaŭ nie mohuć davacca dakumienty z hryfam «Dla słužbovaha karystańnia». Z uviadzieńniem hetaj normy u čynoŭnikaŭ budzie spakusa advolna nakładvać hryf DSK na lubyja materyjały prajektaŭ.

Zrešty, adznačaje Kobrusieŭ, praktyka ŭtojvańnia važnaj dla słuchańniaŭ infarmacyi nazirałasia i raniej. Ale kali raniej heta było niefarmalna, to ciapier moža być uzakoniena.

Da taho ž hramadzianie musiać faktyčna stanavicca architektarami, kab padać svaje prapanovy da prajektaŭ. Bo ŭsie zajavy i prapanovy nieabchodna spravadžać spasyłkami na technična-narmatyŭnyja akty i normy.

Takaja praktyka — nienarmalnaja, nie adpaviednaja jeŭrapiejskim normam, — adznačaje Dzianis Kobrusieŭ.

Minarchitektury prapanuje

Pravodzić nastupnyja abmierkavańni:

  • horadabudaŭničych prajektaŭ ahulnaha płanavańnia;
  • horadabudaŭničych prajektaŭ śpiecyjalnaha płanavańnia;
  • horadabudaŭničych prajektaŭ detalovaha płanavańnia;
  • architekturna-płanirovačnych kancepcyj abjektaŭ budaŭnictva (pry adsutnaści prajektaŭ ahulnaha i detalovaha płanavańnia).

Pry hetym schiemy kompleksnaj terytaryjalnaj arhanizacyi na ŭzroŭni krainy, abłaściej i rajonaŭ na abmierkavańni vynosicca nie buduć.

Pradstaŭleńnie prajektaŭ płanujecca praciahvać 15 dzion, jak i samo abmierkavańnie 25 dzion.

Zaŭvahi i prapanovy ŭdzielnikaŭ u piśmovaj i elektronnaj formie pavinny nakiroŭvacca architekturna-horadabudaŭničym savietam na praciahu 3 dzien paśla zakančeńnia abmierkavańnia.

Členam savieta taksama dajecca 3 dni na razhlad zaŭvah i prapanoŭ.

Architekturna-horadabudaŭničy saviet ciaham 5 dzion z dnia atrymańnia pazicyi členaŭ razhladaje jaje i ŭ vypadku adsutnaści zaŭvah rychtuje pratakoł padviadzieńnia vynikaŭ hramadskaha abmierkavańnia, składaje pratakoł razhladu zaŭvah i prapanoŭ udzielnikaŭ.

Kamientary

«Treba damaŭlacca istotna». Łukašenka raskazaŭ pra sustreču z pradstaŭnikami Zialenskaha40

«Treba damaŭlacca istotna». Łukašenka raskazaŭ pra sustreču z pradstaŭnikami Zialenskaha

Usie naviny →
Usie naviny

Syrski: Praz pahrozu nastupu z boku Biełarusi Ukrainie daviadziecca stvaryć novyja bryhady8

Va Ufie čutnyja vybuchi. Imavierna, atakavany miascovy NPZ 

U Smalavičach apošnim časam daŭka śmiardzić hnojem. A čamu?5

37‑hadovaha budaŭnika z Bresta asudzili pa dvuch ciažkich palityčnych artykułach2

U navička NBA z top-30 drafta baćka — biełarus: vyras u halečy, dziela raźvićcia syna pradaŭ matacykł2

U mietro pabili lehiendu Minska — žančynu, jakaja šmat hadoŭ śpiavaje pra Isusa68

Biełarusam stanie składaniej uładkavacca kiroŭcam busa ŭ Jeŭrasajuzie, dyj samich prapanoŭ stanie mienš. Voś u čym prablema1

U dačynieńni da Ursuły fon der Lajen raspačata rasśledavańnie z-za sakretnaha čata ź Zialenskim i jeŭrapiejskimi lidarami4

U Homieli padčas bojki chłopcu mylicaj złamali nos. Šram na tvary budzie ŭsio žyćcio1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Treba damaŭlacca istotna». Łukašenka raskazaŭ pra sustreču z pradstaŭnikami Zialenskaha40

«Treba damaŭlacca istotna». Łukašenka raskazaŭ pra sustreču z pradstaŭnikami Zialenskaha

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić