Hramadstva1919

«Ahoń na paražeńnie! A kali biespadstaŭna — to pažadać dobraha dnia». U televizijnaha prapahandysta z-za vybuchu na Krymskim moście zdaryŭsia prystup militaryzmu

Adzin za druhim Ihar Tur napisaŭ u telehramie try pasty, u jakich padzialiŭsia ŭłasnymi strachami, zaklikaŭ da ŭzmacnieńnia dziaržaŭnaha teroru i paklikaŭ na dapamohu Pucina.

Pavodle prapahandysta, niadaŭnija słovy Łukašenki, što biełaruskija vajskovyja farmavańni za miažoj «paciešnyja» — praŭda, i nichto hetamu režymu, maŭlaŭ, nie strašny. Adzinyja, chto ŭ Tura vyklikaje žach — «dyviersanty, adzinkavyja vykanaŭcy, jakich nialohka vyjavić u tyle». 

U nas, maŭlaŭ, sproby dyviersij nakštałt padryvu Krymskaha mosta — ledź nie budzionnaść. Ale «ŭ Biełarusi jość sotni, tysiačy aficeraŭ, jakija niekalki hadoŭ žyvuć u režymie pavyšanaj bojehatoŭnaści, nie śpiać tołkam, nie bačać žonak i dziaciej, 24/7 u hatoŭnaści — kab u nas, biełarusy, takoha nie zdarałasia». A nie čujem my pra ich podźvihi tolki tamu, što nas takim čynam źbierahajuć ad paniki. I nikoli my pra hetych samaachviarnych bajcoŭ nie daviedajemsia, bo jany «biez prava na słavu».

I dziela najaŭnaści siarod nas takich bajcoŭ, jak miarkuje Tur, biełarusy pavinny navieki admovicca ad prava na niejkija svabody i ŭłasnuju dumku, stać biazmoŭnymi i pasłuchmianymi vykanaŭcami: «Kali vam kažuć, što «ŭ metach vašaj biaśpieki, vy pavinny zrabić…» — zakryjcie svoj rot i rabicie».

Dalej jon dzielicca svajoj madellu krainy, u jakoj čałaviek moža kamfortna i spakojna žyć, pačuvajučysia całkam biaśpiečna:

«Sumnieŭnyja asoby błyntajucca la čyhunačnych šlachoŭ i nie reahujuć na «Stajać!» — ahoń na paražeńnie.

Mašyna ruchajecca da mosta i ihnaruje «lustru» DAI — ahoń na paražeńnie.

Niejkija «hrybniki» u lasach na poŭdni błyntajucca i zahad «Ruki ŭvierch!» nie vykanali — ahoń na paražeńnie.

U mietro, na prachadnoj pradpryjemstva, prosta na vulicy admova abo pramarudžvańnie ŭ vykanańni patrabavańnia nadhladu sumki — papieradžalny, a zatym — ahoń na paražeńnie.

Pry adpracoŭcy miesca žycharstva ekstremista-kamientatara nie adčyniajuć dźviery? Vynosić dźviery i maksimalna žorstka kłaści ŭsich tvaram u padłohu, luby niezrazumieły pradmiet u rukach — ahoń na paražeńnie».

U vypadku ž, kali heta ŭsio było zroblena biez naležnych na toje padstaŭ — «paprasić prabačeńnia, patłumačyć, što tak robicca dla vašaj ža biaśpieki, i pažadać dobraha dnia».

Naprykancy Tur źviartajecca sa śloznaj prośbaj da kiraŭnika susiedniaj krainy:

«Uładzimir Uładzimiravič, rodnieńki — stralaj ža! Vajny, poŭnamaštabnaj i toj, jakaja ŭžo nie SVA, nichto ŭ zdarovym rozumie nie choča. Ale, zdajecca, užo dastatkova daŭno — vajna dyk vajna. Jak by strašna ni było».

Urešcie, kali Pucin jaho pakliča, abiacaje padniacca z kanapy i sam. Maŭlaŭ, «navyki abychodžańnia z aŭtamatam nie stračanyja, viedy pa VUS nie zabytyja».

Kamientary19

  • Jan Sieviaryn Bakiej
    08.10.2022
    asabliva mnie "dastaviła" što hetaje ...samyja dabiarycie epitet, nie abciažarvajma pracu maderatara... hatovaje uziać aŭtamat. Prynamsi, hramahłasna pra toje zajaŭlaje.
    Nazirali takich zetnikaŭ pačkami, a to ž. Na miežach Hruzii, Kazachstana, Finlandyi paśla abjaŭleńnia "čaścičnoj mabilizacji".
    na froncie takim biez pačka pampiersaŭ nie pratrymacca paśla pieršaha strełu i chviliny.
  • Žieleznyj Drovosiek
    08.10.2022
    Nahłucho otbityj. Vot čto raisia sdiełajet s lubym, u koho kaša v hołovie iz puškinych-kukuškinych,naroda-kołchozonoscai silnuju ruku(v smyśle słabuju hołovu).
    Malčik,ty priedstavlaješ,čto s toboj budiet? Vojna—eto nie futboł v odni vorota,kak tiebie takoj žie durak sołoviev zalivajet,i adriesa tvoich «oficierov»,v smyśle—sadistov,chorošo iźviestny,nie bulkaj v illuzijach. Poniatno,čto ty tam užie trochi ispodnieje ispačkał ot stracha,ty ž tožie so svoim priplusnutym dumał pro parad nie Chrieŝatikie,no vona čto vyšło. Vojna i tiebia zaciepit i tvojeho kołchoznoho choziaina. Nie hovoria užie o tochtamyšie puńkie.
    Ty sdiełaj svoj vybor. Ty vybrał słužienije złu.
    Nie obiessud́.
  • SHOS
    08.10.2022
    Nu tak pusť etot połudielfin v korotkich šianiškam valit vojevať. Diebił psievdointiellektulnyj

Ciapier čytajuć

Źnik u SIZA pa spravie ab padatkach, a znajšoŭsia ŭ śpisie «ekstremistaŭ». Što viadoma pra biznesmiena z Žodzina Siarhieja Pako

Źnik u SIZA pa spravie ab padatkach, a znajšoŭsia ŭ śpisie «ekstremistaŭ». Što viadoma pra biznesmiena z Žodzina Siarhieja Pako

Usie naviny →
Usie naviny

Pad Kijevam znajšli cieła žančyny, jakuju rasšukvali za zamach u Manaka na ŭkrainskaha kryminalnaha biznesmiena8

Cichanoŭskaja: Kali buduć svabodnyja vybary, ja ŭ ich udzielničać nie budu. Ale ciapier nie čas kankuravać45

Budanaŭ: Łukašenka pačuŭ pieraściarohi Ukrainy. Nie baču pahrozy nastupu z boku Biełarusi10

U Hrodnie pradajuć unikalnuju kvateru, jakoj moh by pazajzdrościć Karłsan12

«A što adbyvajecca?» Čerhi na biełaruska-rasijskaj miažy ciapier nie tolki na asnoŭnym pierachodzie, a navat na hłuchoj darozie19

Šedeŭr Marka Šahała «Nad horadam» upieršyniu pryjedzie ŭ Biełaruś2

Čym zojmucca vypuskniki biełaruska-kitajskaj prahramy, jakuju skončyŭ Kola Łukašenka3

U Ščučynskim rajonie znajšli pažyłoha hrybnika, jaki try dni błukaŭ u lesie

Načny rakietny ŭdar pa Biełharadzie — atakavana pradpryjemstva «Hazprama», u horadzie prablemy sa śviatłom i vadoj

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Źnik u SIZA pa spravie ab padatkach, a znajšoŭsia ŭ śpisie «ekstremistaŭ». Što viadoma pra biznesmiena z Žodzina Siarhieja Pako

Źnik u SIZA pa spravie ab padatkach, a znajšoŭsia ŭ śpisie «ekstremistaŭ». Što viadoma pra biznesmiena z Žodzina Siarhieja Pako

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić