Śviet33

U ZŠA mohuć zapuścić realici-šou, dzie imihranty buduć spaborničać za hramadzianstva

Amierykanski pradziusar Rob Uorsaf prapanavaŭ zapuścić telešou «Amierykaniec», u jakim imihranty buduć padarožničać pa ZŠA, vyvučać historyju, kulturu i tradycyi roznych štataŭ, vykonvać łakalnyja vyprabavańni, a hałoŭny pieramožca atrymaje hramadzianstva ZŠA, paviedamlaje The Wall Street Journal.

Pašparty ZŠA. Fota: Pixabay.com

Jak paviedamlajecca ŭ 36-staronkavaj prezientacyi, ź jakoj paznajomilisia žurnalisty, kamanda pradziusara apisvaje hadzinnyja epizody, u jakich imihranty spaborničajuć, kab dakazać, što jany «najbolš amierykanskija».

Niekatoryja ŚMI nazvali prajekt «Hałodnymi hulniami pa-amierykansku». Adnak Rob Uorsaf, jaki vystupiŭ ź idejaj telešou, z takoj acenkaj nie zhodzien i śćviardžaje, što prajekt pavinien «davać nadzieju i prasłaŭlać toje, što značyć być hramadzianinam ZŠA».

«Heta nie «Hałodnyja hulni» dla imihrantaŭ», — padkreśliŭ Uorsaf.

Pavodle jaho słoŭ, udzielničać u im buduć imihranty, jakija ŭžo znachodziacca ŭ amierykanskaj sistemie. Jany buduć spaborničać u roznych konkursach, u tym liku, mahčyma, na viedańnie historyi i kultury ZŠA. Pradziusar adznačyŭ, što ŭdzielnikam, jakija prajhrajuć, nie budzie pahražać departacyja.

«Heta nie aznačaje: «Ej, vy prajhrali — i my vas adpraŭlajem na karabli z krainy».

Amierykanskija ŚMI paviedamili, što da padrychtoŭki šou nibyta dałučyłasia Ministerstva ŭnutranaj biaśpieki ZŠA. Adnak pres-sakratarka viedamstva Tryša MakŁaflin heta abvierhła: pa słovach čynoŭnicy, u ministerstvie nivodnaj viersii šou nie padtrymlivali i navat nie znajomilisia ź joj, a ŭsie prapanovy jašče prachodziać papiaredniuju pravierku. Takim čynam, aficyjnaj padtrymki prajekt pakul nie maje.

Na fonie zhortvańnia imihracyjnych prahram pry prezidencie Donaldzie Trampie i ŭzmacnieńnia mier suprać nielehalnych mihrantaŭ pierśpiektyvy šou, dzie pryzam stanie hramadzianstva, vyhladajuć davoli sumnieŭnymi.

Kamientary3

  • Žora
    17.05.2025
    Sotni tysiač biełaruskich hramadzian udzielničajuć u takim realici-šoŭ štodnia ŭ Polščy. Časovy pobyt, stały pobyt ci rezidenctva JEZ, hramadzianstva. Niechta pamre pa darozie. Niekaha departujuć. Niechta nie vytrymaje štodzionnaha vyžyvańnia i vierniecca sam.
  • Złobnyj vožyk
    17.05.2025
    Hołodnyje ihry.
  • Pocyk
    18.05.2025
    Žora, nie tvojo sobaċje dieło. Idi dalšie nohi russkim ciełuj.

Ciapier čytajuć

Źnik u SIZA pa spravie ab padatkach, a znajšoŭsia ŭ śpisie «ekstremistaŭ». Što viadoma pra biznesmiena z Žodzina Siarhieja Pako

Źnik u SIZA pa spravie ab padatkach, a znajšoŭsia ŭ śpisie «ekstremistaŭ». Što viadoma pra biznesmiena z Žodzina Siarhieja Pako

Usie naviny →
Usie naviny

U Hrecyi sudziać 55‑hadovuju vyčvarenku ź Biełarusi, jakaja prymušała dziaciej tancavać hołymi i zdymała porna ź imi4

Pad Kijevam znajšli cieła žančyny, jakuju rasšukvali za zamach u Manaka na ŭkrainskaha kryminalnaha biznesmiena8

Cichanoŭskaja: Kali buduć svabodnyja vybary, ja ŭ ich udzielničać nie budu. Ale ciapier nie čas kankuravać45

Budanaŭ: Łukašenka pačuŭ pieraściarohi Ukrainy. Nie baču pahrozy nastupu z boku Biełarusi10

U Hrodnie pradajuć unikalnuju kvateru, jakoj moh by pazajzdrościć Karłsan12

«A što adbyvajecca?» Čerhi na biełaruska-rasijskaj miažy ciapier nie tolki na asnoŭnym pierachodzie, a navat na hłuchoj darozie19

Šedeŭr Marka Šahała «Nad horadam» upieršyniu pryjedzie ŭ Biełaruś2

Čym zojmucca vypuskniki biełaruska-kitajskaj prahramy, jakuju skončyŭ Kola Łukašenka3

U Ščučynskim rajonie znajšli pažyłoha hrybnika, jaki try dni błukaŭ u lesie

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Źnik u SIZA pa spravie ab padatkach, a znajšoŭsia ŭ śpisie «ekstremistaŭ». Što viadoma pra biznesmiena z Žodzina Siarhieja Pako

Źnik u SIZA pa spravie ab padatkach, a znajšoŭsia ŭ śpisie «ekstremistaŭ». Što viadoma pra biznesmiena z Žodzina Siarhieja Pako

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić