Archiŭ

Čarnucha ŭ teatry

U Opery znoŭ jość hałoŭny dyryžor. Im staŭ 40-hadovy Viačasłaŭ Čarnucha. Upieršyniu ŭ historyi na hetaj pasadzie apynuŭsia biełarus, dy jašče j ź vioski rodam (Śviataja Vola Ivacevickaha rajonu, słaŭnaja staražytnymi mohiłkami). Dyryžorskuju adukacyju Čarnucha atrymaŭ u Biełarusi.

Prafesijaj jon avałodvaŭ pad kiraŭnictvam Hienadzia Pravatorava, Alaksandra Anisimava i Alaksandra Sasnoŭskaha. Z 1994 h. V.Čarnucha pačaŭ pracavać u Opery. Śpiarša atrymaŭ u poŭnaje rasparadžeńnie «Travijatu», nieŭzabavie — «Jaŭhiena Aniehina».

Byvali ŭ karjery maładoha dyryžora i kurjoznyja momanty. 20 listapada 1995 h. u Filarmonii hraŭ pijanist Leanid Kuźmin (nadzvyčajna modny). Dyryhavaŭ Čarnucha — kolišni jaho adnaklaśnik. Zala była paŭniutkaja. Hrali Piaty kancert dla fartepijana z arkiestram Bethovena. Kali hastralor «źjeŭ» paŭzu, Čarnucha nia zdoleŭ pakiravać arkiestram, i nadyšoŭ chaos. Vykanańnie spynili — vypadak biesprecedentny. Potym abodva, hledziačy ŭ noty, dyskutavali, što zdaryłasia, chto vinavaty i što rabić dalej. Pa-aniolsku ciarplivaja publika moŭčki čakała, kali ž heta skončycca.

Paśla zaličeńnia ŭ štat Opery Čarnucha byŭ pryznačany pamočnikam hałoŭnaha dyryžora. Jon ažyćciaŭlaŭ «vykanaŭčuju ŭładu», kali sp.Anisimaŭ hastralavaŭ za miažoj. Usie pastanoŭki, jakija ŭ toj čas naminalna ažyćciaŭlaŭ Anisimaŭ, faktyčna rychtavaŭ Čarnucha; maestra tolki nadavaŭ im łosku. V.Čarnucha taksama šmat pracavaŭ u Turcyi — pastaviŭ tamaka «Ernani» Verdzi i «Sevilskaha cyrulnika» Rasini.

Čarnucha dobra hladzicca za dyryžorskim pultam: vysoki, mažny, ale adnačasova zhrabny, ruki — jak byccam biez kaściej, hnutkija i niezvyčajna śpieŭnyja. Spačatku kańkom jaho byli drobiazi kštałtu valsaŭ Štraŭsa, dzie jamu stavała i lohkaści, i žvavaści, i pryrodnaha hustu. Z časam, dziakujučy intensiŭnaj pracy, dalisia i rečy bolš surjoznyja, u jakich Čarnucha koliś sastupaŭ svajmu ravieśniku Andreju Hałanavu. Tym nia mienš, da siońnia Čarnucha časta dyryhavaŭ dobra, ale nikoli — hienijalna.

U konkursie ŭdzielničali siem pretendentaŭ — piać mienčukoŭ i dva maskvičy. V.Čarnucha atrymaŭ 75% hałasoŭ konkursnaj kamisii. Ź im padpisali kantrakt na hod. Čas pakaža, ci zdoleje hałoŭny dyryžor adstojvać svaje mastackija pryncypy ŭ tvorčym sajuzie z upłyvovaj kiraŭničkaj Opery spn.Izvorskaj. Ad hetaha zaležyć los nia tolki sp.Čarnuchi, ale j jahonaha teatru.

Julija Andrejeva

Kamientary

Ciapier čytajuć

Achviary intehracyi. Rasija biaspłatnymi pucioŭkami i praz Rassupracoŭnictva zavablivaje biełaruskich dziaciej24

Achviary intehracyi. Rasija biaspłatnymi pucioŭkami i praz Rassupracoŭnictva zavablivaje biełaruskich dziaciej

Usie naviny →
Usie naviny

Nacyjanalny histaryčny muziej na zahad Łukašenki źmienić nazvu18

Bajec rasijskaj PVK vykraŭ vajenkara, jaki pisaŭ pra ich kampaniju, i trymaŭ u zakapanaj trunie3

Minčuki zdali kvateru ŭ «Minsk-Śviecie» na sutki. Arandatary pieratvaryli jaje ŭ kapišča6

Žycharka Śvietłahorska išła dadomu pjanaja, padała i pabiłasia. Mužu skazała, što jaje źbili i zhvałtavali2

«Na jakuju chaleru piacizorkavy hatel, kali ja mahu pastavić namiot na ŭźbiarežžy akijana?» Biełarus pieššu padarožničaje pa śviecie4

Minsk pahražaje Kijevu «dziejańniami ŭ adkaz» paśla zdareńnia z aŭtobusam u Branskaj vobłaści12

«Handlar zbrojaj Sierych moh vykraści Kotava, kab zdać jaho biełaruskim śpiecsłužbam i zasłužyć uvahu Łukašenki» — Stanisłaŭ Ivaškievič8

Čynoŭniki śćviardžajuć, što 44‑hadovaja žonka treniera, jakaja zahinuła ŭ Branskaj vobłaści, była ciažarnaja10

Tramp zajaviŭ, što Miełoni «maliła pra fota» ź im. Jana ŭ adkaz: Vydumki, pryčym nie ŭpieršyniu, zatoje z vorahami Tramp nierašučy5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Achviary intehracyi. Rasija biaspłatnymi pucioŭkami i praz Rassupracoŭnictva zavablivaje biełaruskich dziaciej24

Achviary intehracyi. Rasija biaspłatnymi pucioŭkami i praz Rassupracoŭnictva zavablivaje biełaruskich dziaciej

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić