Nadvorje22

Na poŭdni Jeŭropy prahnazujecca niečuvanaja śpioka. Miescami +48,8°C

U jeŭrapiejskich krainach na ŭźbiarežžy Mižziemnaha mora pačynajecca samaja vialikaja śpioka za leta 2023 hoda. Pra heta paviedamlaje Bi-bi-si.

Śpioka ŭ Rumynii ŭžo dasiahnuła +40°C. Fota: AP Photo/Andreea Alexandru

Chvala śpioki, jakuju prazvali «Cerbieram», nakryje častki Ispanii, Francyi, Italii, Hrecyi, Charvatyi i Turcyi. Tempieratura pavietra čakana pieravysić 40°C, a ŭ Italii miescami dapuskajuć navat 48.8°C.

U nastupnyja dni ŭ mnohich miescach mohuć zarehistravać novyja tempieraturnyja maksimumy.

Dla dziesiaci italjanskich haradoŭ, uklučajučy Rym i Fłarencyju, praź śpioku abviaścili čyrvonaje papiaredžańnie.

Ekstremalnaja śpioka ŭ krainie ŭskosna ŭžo stała pryčynaj śmierci adnaho čałavieka: u horadzie Łodzi pad Miłanam ad ciepłavoha ŭdaru straciŭ prytomnaść 44-hadovy rabočy, jaki nanosiŭ darožnuju raźmietku. Mužčyna paśla pamior u balnicy. Paviedamlali taksama pra niekalkich turystaŭ, jakija stracili prytomnaść praź śpioku.

Tempieraturnym maksimumam dla Jeŭropy zastajecca pakazčyk 48.8°C, jaki zarehistravali ŭ žniŭni 2021 hoda kala horada Sirakuzy na italjanskaj Sicylii.

Pavodle acenak śpiecyjalistaŭ, padčas rekordna haračaha dla Jeŭropy leta minułaha hoda z-za śpioki zahinuli bolš za 61 tysiaču čałaviek.

Daśledavańni pakazvajuć, što ŭ pracesie źmieny klimatu Jeŭropa nahravajecca ŭdvaja chutčej, čym u siarednim inšyja rehijony śvietu.

Kamientary2

  • Aha
    13.07.2023
    Nijakaha paciapleńnia niama, heta ŭsio zahavar, darožnaha rabočaha i 61 tys čałaviek padkupili
  • Žvir
    13.07.2023
    Pieravyšeńnie +40S° dla Italii daŭno ŭžo norma. Ciaham apošnich 20-ci hadoŭ davoli časta tam byvaŭ. Letam, u kancy lipienia-žniŭni, 40-42 - heta zvykłaja źjava ŭ Rymie, Fłarencyi, navat Vieniecyi, tym bolš dla Sicylii. U apošni moj vizyt tudy (Miłacco/Palermo) skvaryła da 45. I nichto nie pisáŭ pra apakalipsis. Navat u rasiejskim Navarasijsku 35-37, heta zvykła dla leta. Śpioka(jak i maroz) u rehijonach z suchim klimatam nie adčuvajecca hetakža, jak u hieahrafičnych rajonach ź pieravažna vilhotnym pavietram. U mianie na niadzielu prahnazujuć +30, vo heta vo budzie pakutliva tutejšamu ludu dy pryrodzie, budzie adčuvacca, jak +50... Ale, heta tolki na niadzielu, a potym - tempieraturnaja norma, chacia j biez apadkaŭ, što kiepska...

Ciapier čytajuć

«Treba damaŭlacca istotna». Łukašenka raskazaŭ pra sustreču z pradstaŭnikami Zialenskaha14

«Treba damaŭlacca istotna». Łukašenka raskazaŭ pra sustreču z pradstaŭnikami Zialenskaha

Usie naviny →
Usie naviny

U Homieli padčas bojki chłopcu mylicaj złamali nos. Šram na tvary budzie ŭsio žyćcio1

Vyznačyłasia pieršaja para, što zhulaje pamiž saboj u płej-of na mundyjali

«Za adzin prajekt adnych uznaharodzili, a mianie pazbavili lhoty». Abituryjent BDUIR paskardziŭsia na rašeńnie Minadukacyi

U Krasnadarskim krai treci raz za miesiac atakavana i haryć naftabaza ŭ stanicy Pałtaŭskaja

Tramp zajaviŭ, što Zialenski davoli dobra spraŭlajecca ŭ vajnie z Rasijaj6

U Kitai prezientavali pieršy ŭ śviecie samachodny ŭnitaz, jaki moža pieramiaščacca pa domie

Zbornaja Paŭdniovaj Afryki ŭpieršyniu ŭ historyi vyjšła ŭ płej-of čempijanataŭ śvietu1

U Vieniesuele adbylisia mahutnyja ziemlatrusy

Kanada i Šviejcaryja vyjšli ŭ płej-of mundyjalu napramuju, Bośnija i Hiercahavina zachoŭvaje šancy4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Treba damaŭlacca istotna». Łukašenka raskazaŭ pra sustreču z pradstaŭnikami Zialenskaha14

«Treba damaŭlacca istotna». Łukašenka raskazaŭ pra sustreču z pradstaŭnikami Zialenskaha

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić