Hramadstva2121

Cichanoŭskaja sustrełasia ź Miełoni

Jana padaryła premjer-ministarcy Italii niezvyčajnuju karcinu.

Fota: governo.it

9 sakavika Śviatłana Cichanoŭskaja była ź vizitam u Rymie i praviała sustreču z premjer-ministarkaj Italii Džordžaj Miełoni.

Cichanoŭskaja sustrełasia taksama ź ministram zamiežnych spraŭ Italii Antonia Tajani. Jany abmierkavali palityčnuju padtrymku biełaruskich demakratyčnych siłaŭ, supracoŭnictva ŭ mižnarodnych arhanizacyjach i kantakty na palach G7, a taksama humanitarnyja pytańni — padtrymku represavanych i prablemy biełarusaŭ u Italii. Śviatłana Cichanoŭskaja padkreśliła, što važna zachavać mahčymaści dla biełarusaŭ atrymlivać vizy i mieć dostup da humanitarnych prahram, i prapanavała Italii dałučycca da Mižnarodnaha humanitarnaha fondu padtrymki biełarusaŭ, paviedamlaje pres-słužba Cichanoŭskaj.

Aproč hetaha byli sustrečy z prezidentam Italii Sierdžya Matarełam, śpikieram parłamienta Łarenca Fantanam. Siarod taho, što abmiarkoŭvałasia, — dać bolš mahčymaściaŭ biełaruskim studentam, daśledčykam i maładym śpiecyjalistam udzielničać u jeŭrapiejskich i italjanskich prahramach, adukacyjnych abmienach i stypiendyjalnych inicyjatyvach. 

Daradca Cichanoŭskaj Dzianis Kučynski raskazaŭ «Našaj Nivie» pra simvaličnyja padarunki, jakija pieradali italjanskamu boku.

«Italija — kraina ź vielmi mocnaj pratakolnaj kulturaj. Tamu padčas učorašnich sustreč my abmiarkoŭvali ź italjanskim bokam dypłamatyčnyja padarunki litaralna da apošnich detalaŭ», — adznačyŭ Kučynski.

Premjer-ministru Džordžyi Miełoni Cichanoŭskaja padaryła tvor Babushka biełaruskaj fotamastački Iryny Arachoŭskaj. Asnovaj pracy staŭ zdymak słynnaha fatohrafa Jana Bułhaka.

Fota tut i dalej: Ofis Cichanoŭskaj

«Dla nas važna papularyzavać sučasnaje biełaruskaje mastactva i pakazvać biełaruskich aŭtaraŭ na mižnarodnym uzroŭni. Asabliva heta tyčycca mastačak, bo navat u XXI stahodździ ŭ kulturnym poli ŭsio jašče isnujuć peŭnyja stereatypy adnosna roli žančyn u mastactvie.

Ale nie mienš važny i sens samoha tvora. Jak kaža sama mastačka, praca «Babula» — heta razvažańnie pra rolu žančyny ŭ historyi Uschodniaj Jeŭropy. U mnohich hramadstvach hetaha rehijonu mienavita žančyny stahodździami brali na siabie asnoŭnuju adkaznaść za siamju i štodzionnaje žyćcio — u toj čas jak mužčyny časta sychodzili na vojny, na zarobki abo ŭ vyhnańnie. Hetaja siła i žyćciovy dośvied pakaleńniaŭ žančyn adlustravanyja ŭ vobrazie, jaki spałučaje histaryčny fotazdymak i sučasny haradski łandšaft».

Prezidentu Italii Sierdžya Matarełu padaryli italjanski pierakład ramana Sašy Filipienki «Kremulatar». A śpikieru Pałaty deputataŭ Łarenca Fantanu — kopiju słuckaha pojasa.

«Siońnia padarunak u mižnarodnych adnosinach — heta ŭžo nie prosta žest vietlivaści abo elemient pratakoła. U dobraj dypłamatyčnaj praktycy heta instrumient kulturnaj kamunikacyi i sposab raspavieści pra krainu praź simvały, historyju i sučasnuju kulturu, — tłumačyć Kučynski. —

Ja starajusia adsočvać suśvietnyja praktyki ŭ hetaj śfiery. Naprykład, Danija ź jaje znakamitymi padarunkami z Lego stała adnym z najbolš cikavych prykładaŭ kreatyŭnaj kulturnaj dypłamatyi.

Dla nas važna, kab kožny padarunak byŭ nie vypadkovym pradmietam, a nievialikim kulturnym pasłańniem. Praz takija žesty my imkniomsia pakazać Biełaruś jak krainu na skryžavańni kultur — častku jeŭrapiejskaj cyvilizacyi, jakaja maje hłybokuju historyju i žyvy sučasny kulturny praces».

Kamientary21

  • Pan Bieły mieŭ racyju
    10.03.2026
    Babushka? Surjozna? Niejkaja belorussian babushka? Bo chiba nie belarusian babulia... I jašče stolki knih, ale abrali rasiejskamoŭnaha piśmieńnika. Chacia, z ulikam taho, što Biełaruś na italjanskaj Bielorussia - usio tak.
  • Jarmošyna, Kačanava, Ščotkina
    10.03.2026
    /mienavita žančyny stahodździami brali na siabie asnoŭnuju adkaznaść za siamju i štodzionnaje žyćcio/ I pra padlik hałasoŭ u sučasnaści možna było dadać.
  • Fotak
    10.03.2026
    Mała

Ciapier čytajuć

«Treba damaŭlacca istotna». Łukašenka raskazaŭ pra sustreču z pradstaŭnikami Zielenskaha

«Treba damaŭlacca istotna». Łukašenka raskazaŭ pra sustreču z pradstaŭnikami Zielenskaha

Usie naviny →
Usie naviny

Zbornaja Paŭdniovaj Afryki ŭpieršyniu ŭ historyi vyjšła ŭ płej-of čempijanataŭ śvietu1

U Vieniesuele adbylisia mahutnyja ziemlatrusy

Kanada i Šviejcaryja vyjšli ŭ płej-of mundyjalu napramuju, Bośnija i Hiercahavina zachoŭvaje šancy4

«Spačatku pahrozu prydumaŭ, potym sam jaje pieramoh». Prapahanda abviarhaje Zialenskaha, śćviardžaje, što retranślataraŭ nie zdymali, bo ich nie było37

Kaały ledź nie źnikli jašče 60 tysiač hadoŭ tamu. I ludzi tut ni pry čym

20‑hadovaha minčuka zatrymali pierad tym, jak jon paśpieŭ pradać pieršuju dozu narkotyku 16‑hadovaj dziaŭčynie

«Toje, što jany robiać, heta i adpaviadaje intaresam». Paźniak pachvaliŭ Łukašenku ŭ situacyi z ultymatumam Zialenskaha129

Suśvietnyja ceny na naftu viarnulisia da davajennych uzroŭniaŭ7

U Mahilovie staŭ pracavać adkryty skaładrom. Jon samy vysoki ŭ Biełarusi

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Treba damaŭlacca istotna». Łukašenka raskazaŭ pra sustreču z pradstaŭnikami Zielenskaha

«Treba damaŭlacca istotna». Łukašenka raskazaŭ pra sustreču z pradstaŭnikami Zielenskaha

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić