Raskopkami budzie kiravać namieśnik adździełu peryjadu siaredniaviečča Instytutu historyi Akademii navuk Alaksandar Miadźviedzieŭ. Pracy raspačynajucca na nastupnym tydni i, mahčyma, praciahnucca ŭletku
Raskopkami budzie kiravać namieśnik adździełu peryjadu siaredniaviečča Instytutu historyi Nacyjanalnaj akademii navuk Alaksandar Miadźviedzieŭ. Pracy raspačynajucca na nastupnym tydni i, mahčyma, praciahnucca ŭletku.
Na zamovu ŭpraŭleńnia kapitalnaha budaŭnictva Haradzienskaha abłvykankamu mienskaje AAT «Technalahičnaje prajektavańnie i ličbavyja technalohii» vykanała architekturny prajekt Kałožskaj carkvy, pakul što biez kamunikacyjaŭ. Prajekt padtrymała Ministerstva kultury. Ciapier vučonyja i specyjalisty pa proajektavańni pavinnyja vypracavać ahulnuju kancepcyju restaŭracyi nia tolki carkvy, ale j navakolnaj terytoryi.
U čaćvier u Horadni adbyłasia vyjaznoje pasiedžańnie navukova‑metadyčnaj rady Minkultu, pryśviečanaje prablemam restaŭracyi histaryčnaha centru Horadni. Ad žniŭnia minułaha hodu pradstaŭnikam hramadzkaści, niazhodnym z tym, jak viaducca restaŭracyjnyja pracy ŭ histaryčnym centry, abiacali ŭdzieł u admysłovym pasiedžańni rady.
Jak raspavioŭ staršynia historyka‑krajaznaŭčaha tavarystva «Etna» Pavał Karaloŭ, na apošniaje pasiedžańnie rady ich nie zaprasili, matyvavaŭšy heta tym, što mierapryjemstva planavaje i nie pryśviečana pytańniam, što chvalujuć tavarystva. Sp. Karalovu dy haradzienskamu krajaznaŭcu Iharu Łapiechu ŭsio ž dali pa niekalki chvilinaŭ vykazacca, a potym faktyčna vydalili z pasiedžańnia. U karotkim vystupie historyki vykazali svaju niazhodu z parušeńniem etapnaści rekanstrukcyi horadu. Jak stała viadoma, rada razhledzieła pytańni budučych pracaŭ ŭ rajonie vulicy Uryckaha, a taksama pra mahčymy znos kvartału pad nazvaj Novy śviet. Rada padtrymała eskizny prajekt, jaki praduhledžvaje znos amal 80% budynkaŭ u rajonie vulicaŭ 17 vieraśnia, Astroŭskaha dy Horkaha.
Kamientary