Novy numar satyryčnaha časopisa Charlie Hebdo pastupiŭ u prodažy ŭ Francyi, na jaho vokładcy — karykatura, jakaja pakazvaje praroka Muchamieda.
Namalavaŭ karykaturu Luz (u centry), AP
Nadrukavanyja try miljony asobnikaŭ hetaha numara — pieršaha paśla trahiedyi ŭ redakcyi časopisa, jakaja zabrała žyćci 12 čałaviek, u tym liku — vaśmi žurnalistaŭ vydańnia.
Na karykatury namalavany prarok, jaki płača i trymaje ŭ rukach tabličku z nadpisam «Ja — Šarli» (Je suis Charlie). U vierchniaj častcy malunka napisana: «Usio daravana» (Tout est pardonné).
Karykaturu namalavaŭ karykaturyst časopisa Charlie Hebdo, viadomy pad psieŭdanimam Łuz.
U chodzie pres-kanfierencyi, jakaja prajšła 13 studzienia, jon paviedamiŭ, što nie adčuvaje strachu paśla stvareńnia hetaj vokładki.
«My ŭpeŭnienyja ŭ intelekcie ludziej i ŭ ich pačućci humaru. Ludzi, jakija ŭčynili hety napad, nie majuć pačućcia humaru», — skazaŭ mastak.
Łuz paviedamiŭ, što ŭ hetym numary časopisa pradstaŭleny pracy ŭsich žurnalistaŭ i karykaturystaŭ, jakija zahinuli. Jon zaklikaŭ čytačoŭ nabyć hety numar časopisa i takim čynam padtrymać svabodu słova ŭ Francyi i va ŭsim śviecie.
Hałoŭny redaktar vydańnia Žerar Biar nazvaŭ vokładku novaha numara «dziŭnaj». «Kali my ŭbačyli jaje, my pakacilisia ad rohatu i kinulisia ŭ abdymki adzin adnaho», — skazaŭ jon.
Karykatura na vokładcy — adzinaja ŭ hetym numary, na jakoj namalavany prarok Muchamied.
Adnak u im šmat karykatur na isłamskich ekstremistaŭ.
Na adnoj ź ich u tradycyjnaj dla vydańnia maniery na hrani fołu namalavanyja dva terarysty, jakija traplajuć u raj i pytajucca: «Dzie tut 70 niavińnic?» A na zadnim płanie, tym časam, — zahinułyja žurnalisty Charlie Hebdo, jakija ładziać z hetymi niavińnicami orhii.
U redakcyjnym artykule žurnalisty vydańnia dziakujuć miljonam ludziej, zajaviŭšym «Ja - Šarli», ale padkreślivajuć, što nie žadajuć bolš čuć zajavy, što nibyta spravakavaŭšy musulman, jany naklikali na siabie hetuju biadu.
Numar vypuščany na šaści movach, uklučajučy anhlijskuju, arabskuju i tureckuju. Jaho možna taksama znajści ŭ internecie.
-
Pamiatajecie historyju amierykanki, jakuju trymali ŭ komie paśla śmierci, kab nie spyniać ciažarnaść? Prajšoŭ hod: što ciapier ź dziciem
-
Prezident Balivii Radryha Pas abviaściŭ u krainie nadzvyčajnaje stanovišča
-
U Polščy hramadzianinu Hruzii vystaŭlenyja abvinavačańni ŭ zabojstvie mastaka Siamiona Skrapieckaha

Kamientary